भोक्तुं स्वयं स्वकृतकर्मफलानुबन्धम् ।
स्वाजीवनाय मिलितं विटपेटकं ते ।।’’
कर्मद्वन्द्वोद्भवफलमयं चारुसौख्यं च दुःखम् ।
देकं तत्त्वं किमपि गुरुतः प्राप्य तिष्ठत्यमुष्मिन् ।।१३७।।
‘‘[shlokārthaḥ — ] ātmā svayam karma kare chhe, svayam tenun phaḷ bhogave chhe, svayam sansāramān bhame chhe ane svayam sansārathī mukta thāy chhe.’’
vaḷī shrī somadevapaṇḍitadeve (yashastilakachampūkāvyamān bījā adhikāranī andar ekatvānuprekṣhā varṇavatān 119mā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ —
‘‘[shlokārthaḥ — ] pote karelā karmanā phaḷānubandhane svayam bhogavavā māṭe tun ekalo janmamān tem ja mr̥utyumān praveshe chhe, bījun koī (strīputramitrādik) sukhaduḥkhanā prakāromān bilakul sahāyabhūt thatun nathī; potānī ājīvikā māṭe (mātra potānā svārtha māṭe strīputramitrādik) dhutārāonī ṭoḷī tane maḷī chhe.’’
vaḷī (ā 101mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ —
[shlokārthaḥ — ] jīv ekalo prabaḷ duṣhkr̥utathī janma ane mr̥utyune pāme chhe; jīv ekalo sadā tīvra mohane līdhe svasukhathī vimukh thayo thako karmadvandvajanit phaḷamay ( – shubh