परिणामं समतावलंबनं कृत्वा परमसंयमीभूत्वा तिष्ठति; तदेवालोचनास्वरूपमिति हे शिष्य
त्वं जानीहि परमजिननाथस्योपदेशात् इत्यालोचनाविकल्पेषु प्रथमविकल्पोऽयमिति ।
यो मुक्ति श्रीविलासानतनुसुखमयान् स्तोककालेन याति ।
तं वंदे सर्ववंद्यं सकलगुणनिधिं तद्गुणापेक्षयाहम् ।।१५४।।
ज्ञानज्योतिःप्रहतदुरितध्वान्तपुंजः पुराणः ।
न्नारातीये परमपुरुषे को विधिः को निषेधः ।।१५५।।
avalokan vaḍe nirantar dekhe chhe (arthāt je jīv kāraṇaparamātmāne sarvathā antarmukh evun je nij svabhāvamān līn sahaj-avalokan tenā vaḍe nirantar dekhe chhe — anubhave chhe); shun karīne dekhe chhe? pahelān nij pariṇāmane samatāvalambī karīne, paramasanyamībhūtapaṇe rahīne dekhe chhe; te ja ālochanānun svarūp chhe em, he shiṣhya! tun param jinanāthanā upadesh dvārā jāṇ. — ām ā, ālochanānā bhedomān pratham bhed thayo. [have ā 109mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj chha shlok kahe chheḥ]
[shlokārthaḥ — ] ā pramāṇe je ātmā ātmāne ātmā vaḍe ātmāmān avichaḷ raheṭhāṇavāḷo dekhe chhe, te anaṅg-sukhamay (atīndriy ānandamay) evā muktilakṣhmīnā vilāsone alpa kāḷamān pāme chhe. te ātmā sureshothī, sanyamadharonī paṅktiothī, khecharothī ( – vidyādharothī) ane bhūcharothī ( – bhūmigocharīothī) vandya chhe. hun te sarvavandya sakaḷaguṇanidhine ( – sarvathī vandya evā samasta guṇonā bhaṇḍārane) tenā guṇonī apekṣhāthī ( – abhilāṣhāthī) vandun chhun. 154.
[shlokārthaḥ — ] jeṇe gnānajyoti vaḍe pāpatimiranā puñjano nāsh karyo chhe ane je