चरमचरं च जगत्प्रतिक्षणम् ।
वचनमिदं वदतांवरस्य ते ।।’’
स्वात्मानमेकमनघं निजसौख्यनिष्ठम् ।
वक्तीति कोऽपि मुनिपो न च तस्य दोषः ।।२८५।।
koī jinanāthanā tattvavichāramān nipuṇ jīv ( – jinadeve kahelā tattvanā vichāramān pravīṇ jīv) kadāchit kahe, to tene kharekhar dūṣhaṇ nathī.
evī rīte (āchāryavar) shrī samantabhadrasvāmīe (br̥uhatsvayambhūstotramān shrī munisuvrat bhagavānanī stuti karatān 114 mā shlok dvārā) kahyun chhe keḥ —
‘‘[shlokārthaḥ — ] he jinendra! tun vaktāomān shreṣhṭha chhe; ‘charāchar (jaṅgam tathā sthāvar) jagat pratikṣhaṇ (pratyek samaye) utpādavyayadhrauvyalakṣhaṇavāḷun chhe’ evun ā tārun vachan (tārī) sarvagnatānun chihna chhe.’’
vaḷī (ā 169 mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shlok kahe chhe)ḥ —
[shlokārthaḥ — ] tīrthanāth kharekhar ākhā lokane jāṇe chhe ane teo ek, anagh (nirdoṣh), nijasaukhyaniṣhṭha (nij sukhamān līn) svātmāne jāṇatā nathī — em koī munivar vyavahāramārgathī kahe to tene doṣh nathī. 285.