व्यवहारनयप्रादुर्भावकथनमिदम् ।
सकलविमलकेवलज्ञानत्रितयलोचनो भगवान् अपुनर्भवकमनीयकामिनीजीवितेशः षड्द्रव्यसंकीर्णलोकत्रयं शुद्धाकाशमात्रालोकं च जानाति, पराश्रितो व्यवहार इति मानात् व्यवहारेण व्यवहारप्रधानत्वात्, निरुपरागशुद्धात्मस्वरूपं नैव जानाति, यदि व्यवहारनयविवक्षया कोपि जिननाथतत्त्वविचारलब्धः (दक्षः) कदाचिदेवं वक्ति चेत्, तस्य
[shlokārthaḥ — ] sarvagnatānā abhimānavāḷo je jīv shīghra ek ja kāḷe traṇ jagatane ane traṇ kāḷane dekhato nathī, tene sadā (arthāt kadāpi) atul pratyakṣha darshan nathī; te jaḍ ātmāne sarvagnatā kaī rīte hoy? 284.
anvayārthaḥ — [केवली भगवान्] (vyavahārathī) kevaḷī bhagavān [लोकालोकौ] lokālokane [जानाति] jāṇe chhe, [न एव आत्मानम्] ātmāne nahi — [एवं] em [यदि] jo [कः अपि भणति] koī kahe to [तस्य च किं दूषणं भवति] tene sho doṣh chhe? (arthāt kāī doṣh nathī.)
ṭīkāḥ — ā, vyavahāranayanī pragaṭatāthī kathan chhe.
‘पराश्रितो व्यवहारः (vyavahāranay parāshrit chhe)’ evā (shāstranā) abhiprāyane līdhe, vyavahāre vyavahāranayanī pradhānatā dvārā (arthāt vyavahāre vyavahāranayane pradhān karīne), ‘sakaḷ-vimaḷ kevaḷagnān jemanun trījun lochan chhe ane apunarbhavarūpī sundar kāminīnā jeo jīvitesh chhe ( – muktisundarīnā jeo prāṇanāth chhe) evā bhagavān chha dravyothī vyāpta traṇ lokane ane shuddha-ākāshamātra alokane jāṇe chhe, niruparāg (nirvikār) shuddha ātmasvarūpane nathī ja jāṇatā’ — em jo vyavahāranayanī vivakṣhāthī
33