इति कार्यकारणरूपेण स्वभावदर्शनोपयोगः प्रोक्त : । विभावदर्शनोपयोगोऽप्युत्तर- सूत्रस्थितत्वात् तत्रैव द्रश्यत इति ।
रेतेन मार्गेण विना न मोक्षः ।।२३।।
अशुद्धद्रष्टिशुद्धाशुद्धपर्यायसूचनेयम् ।
ā rīte kāryarūpe ane kāraṇarūpe svabhāvadarshanopayog kahyo. vibhāvadarshanopayog have pachhīnā sūtramān (14mī gāthāmān) hovāthī tyān ja darshāvavāmān āvashe.
[have 13mī gāthānī ṭīkā pūrṇa karatān ṭīkākār munirāj shrī padmaprabhamaladhāridev shlok kahe chheḥ]
[shlokārthaḥ — ] drashi-gnapti-vr̥uttisvarūp (darshanagnānachāritrarūpe pariṇamatun) evun je ek ja chaitanyasāmānyarūp nij ātmatattva, te mokṣhechchhuone (mokṣhano) prasiddha mārga chhe; ā mārga vinā mokṣha nathī. 23.
anvayārthaḥ — [चक्षुरचक्षुरवधयः] chakṣhu, achakṣhu ane avadhi [तिस्रः अपि] e traṇe [विभावद्रष्टयः] vibhāvadarshan [इति भणिताः] kahevāmān āvyān chhe. [पर्यायः द्विविकल्पः] paryāy dvividh chheḥ [स्वपरापेक्षः] svaparāpekṣha (sva ne paranī apekṣhā yukta) [च] ane [निरपेक्षः] nirapekṣha.
ṭīkāḥ — ā, ashuddha darshananī tathā shuddha ne ashuddha paryāyanī sūchanā chhe.
5