न्नासाद्य चारुनरतार्थजिनेश्वराज्ञाः
सच्छिद्रनावमधिरुह्य गृहीतरत्नः
mUrkha ratno laIne chhidravALI naukAmAn besIne samudramAn pravesh kare chhe.
prApta thaI jAy ane chhatAn paN jo te dAnAdi shubh kAryomAn pravRutta thato nathI to samajavun joIe
ke jevI rIte koI manuShya khUb mUlyavAn ratno sAthe laIne chhidravALI nAvamAn bese chhe ane tethI
te te ratno sAthe pote paN samudramAn DUbI jAy chhe, AvI ja avasthA ukta manuShyanI paN thAy
chhe. kAraN ke bhaviShyamAn sukhI thavAnun sAdhan je dAnAdi kAryothI utpanna thanArun puNya hatun tene teNe
manuShya paryAyanI sAthe tene yogya sampatti meLavIne paN karyun ja nahi. 35.
मस्मिन् परत्र च भवे यशसे सुखाय
क्षिप्तः स सेवकनरो धनरक्षणाय
puNyashALI manuShya dvArA dhananA rakShaN mATe sevakanA rUpamAn ja rAkhavAmAn Avyo chhe.
sampattino na to svayam upabhog kare chhe ane na pAtradAn paN kare chhe te manuShya anya dhanavAn
manuShya dvArA potAnA dhananI rakShA mATe rAkhavAmAn Avel nokar samAn ja chhe. kAraN ke jevI