shakatI nathI. pachhI jo AyuShyanI adhikatAmAn te dharma prApta thaI jAy to tenA
viShayamAn utkRuShTa prayatna karavo joIe. 20.
(मालिनी)
स्थिरं सदपि सर्वदा भृशमुदेत्यवस्थान्तरैः
प्रतिक्षणमिदं जगज्जलदकूटवन्नश्यति ।
तदत्र भवमाश्रिते मृतिमुपागते वा जने
प्रियेऽपि किमहो मुदा किमु शुचा प्रबुद्धात्मनः ।।२१।।
anuvAd : A vishva dravya apekShAe sthir (dhruv) hovA chhatAn paN paryAy-
apekShAe pratyek kShaNe meghapaTal samAn anya-anya avasthAothI utpanna paN thAy chhe
ane naShTa paN avashya thAy chhe. A kAraNe ahIn gnAnI jIvane koI priyajanano janma
thatAn harSha ane tenun maraN thatAn shok kem thavo joIe? arthAt na thavo joIe. 21.
(शार्दूलविक्रीडित)
लङ्घ्यन्ते जलराशयः शिखरिणो देशास्तटिन्यो जनैः
सा वेला तु मृतेर्नृपक्ष्मचलनस्तोकापि देवैरपि ।
तत्कस्मिन्नपि संस्थिते सुखकरं श्रेयो विहाय ध्रुवं
कः सर्वत्र दुरन्तदुःखजनकं शोकं विदध्यात् सुधीः ।।२२।।
anuvAd : manuShya samudro, parvato, desho ane nadIone oLangI shake chhe; parantu
mRutyunA nishchit samayane dev paN nimeSh mAtra (AnkhanA palakArA barAbar) jarA
paN oLangI shakato nathI. A kAraNe koI paN iShTa jananun mRutyu thatAn kyo buddhimAn
manuShya sukhadAyak kalyANamArga chhoDIne sarvatra apAr dukh utpanna karanAr shok kare?
arthAt koI paN buddhimAn shok karato nathI. 22.
(शार्दूलविक्रीडित)
आक्रन्दं कुरुते यदत्र जनता नष्टे निजे मानुषे
जाते यच्च मुदं तदुन्नतधियो जल्पन्ति वातूलताम् ।
यज्जाडयात्कृतदुष्टचेष्टितभवत्कर्मप्रबन्धोदयात्
मृत्यूत्पत्तिपरम्परामयमिदं सर्वं जगत्सर्वदा ।।२३।।
132[ padmanandi-panchavinshati