mare chhe ane na pachhI, paN chhatAn ya mUrkha manuShyo potAnA koI sambandhInun mRutyu
thatAn atishay shok karIne bahu ja dukh bhogave chhe. 18.
जीवा यान्ति भवाद्भवान्तरमिहाश्रोन्तं तथा संसृतौ
प्रायः प्रारभते ऽधिगम्य मतिमानस्थैर्यमित्यङ्गिनाम्
paryAyamAnthI bIjI paryAyamAn jAy chhe. tethI buddhimAn manuShya uparyukta prakAre
prANIonI asthiratA jANIne ghaNun karIne koI iShTa sambandhIno janma thatAn harSha pAmatA
nathI ane tenun mRutyu thatAn shok pAmatAn nathI. 19.
मानुष्यं यदि दुष्कुले तदघतः प्राप्तं पुनर्नश्यति
द्राग्बाल्ये ऽपि ततो ऽपि नो वृष इति प्राप्ते प्रयत्नो वरः
paryAy ghaNI mushkelIthI prApta thAy chhe. jo kadAch te manuShyabhav prApta paN karI
le chhe to paN nIch kuLamAn utpanna thavAthI teno te manuShyabhav pApAcharaNapUrvak
ja naShTa thaI jAy chhe. jo koI prakAre uttam kuLamAn ya utpanna thayo topaN tyAn
te kAn to garbhamAn ja marI jAy chhe athavA janma letI vakhate marI jAy chhe athavA
bAlyAvasthAmAn paN shIdhra maraN pAmI jAy chhe. tethI paN dharmanI prApti thaI