anuvād : prāṇīdayā dharmarūpī vr̥ukṣhanun mūḷ chhe, vratomān mukhya chhe. sampattionun
sthān chhe ane guṇono bhaṇḍār chhe. tethī vivekījanoe te avashay karavī joīe. 38.
(अनुष्टुभ् )
सर्वे जीवदयाधारा गुणास्तिष्ठन्ति मानुषे ।
सूत्राधाराः प्रसूनानां हाराणां च सरा इव ।।३९।।
anuvād : manuṣhyamān badhā ja guṇ jem puṣhponī hār dorānā ādhāre rahe
chhe tem jīvadayānā āshraye rahe chhe.
visheṣhārtha : jem phūlanā hāranī paṅktio dorānā āshraye sthir rahe chhe tevī ja rīte
badhā guṇono samūh prāṇīdayānā āshraye sthir rahe chhe jo māḷānī vachcheno doro tūṭī jāy chhe
to jem tenā badhā phūl vikharāī jāy chhe tevī ja rīte nirday manuṣhyanā te badhā guṇ paṇ dayānā
abhāvamān vikharāī jāy chhe – naṣhṭa thaī jāy chhe. māṭe samyagdarshanādi guṇonā abhilāṣhī shrāvake
prāṇīonā viṣhayamān dayāḷu avashya thavun joīe. 39.
(अनुष्टुभ् )
यतीनां श्रावकाणां च व्रतानि सकलान्यपि ।
एकाहिंसाप्रसिद्धयर्थं कथितानि जिनेश्वरैः ।।४०।।
anuvād : jinendradeve munio ane shrāvakonā badhā ja vrat ek mātra
ahinsā dharmanī ja siddhi māṭe batāvyā chhe. 40.
(अनुष्टुभ् )
जीवहिंसादिसंकल्पैरात्मन्यपि हि दूषिते ।
पापं भवति जीवस्य न परं परपीडनात् ।।४१।।
anuvād : jīvane kevaḷ bījā prāṇīone kaṣhṭa devāthī ja pāp nathī thatun,
paṇ prāṇīnī hinsā ādinā vichār mātrathī paṇ ātmā dūṣhit thatān te pāp thāy
chhe. 41.
(अनुष्टुभ् )
द्वादशापि सदा चिन्त्या अनुप्रेक्षा महात्मभिः ।
तद्भावना भवत्येव कर्मणः क्षयकारणम् ।।४२।।
186[ padmanandi-pañchavinshatiḥ