adhikār – 1ḥ dharmopadeshāmr̥ut ]47
सर्वे तत्र यदासते ऽतिनिभृताः क्रोधादयस्तत्त्वत –
स्तत्पापं बत येन दुर्गतिपथे जीवश्चिरं भ्राम्यति ।।९०।।
anuvād : ahīn lokamān ek vār paṇ karavāmān āvelo kapaṭ vyavahār
janmathī māṇḍīne bhāre kaṣhṭothī upārjit muninā sam (rāg – dveṣhanī nivr̥utti) ādi
guṇono atishay chhāyāvighāt kare chhe, arthāt ukta māyāchārathī sam ādi guṇonī
chhāyā paṇ bākī rahetī nathī – te mūḷamānthī naṣhṭa thaī jāy chhe, kāraṇ ke te kapaṭapūrṇa
vyavahāramān vāstavamān krodhādi badhā ja durguṇ paripūrṇa thaīne rahe chhe. khed chhe ke te
kapaṭavyavahār evun pāp chhe ke jenā kāraṇe ā jīv narakādi durgationā mārgamān
chir kāḷ sudhī paribhramaṇ kare chhe. 90.
(आर्या)
स्वपरहितमेव मुनिभिर्मितममृतसमं सदैव सत्यं च ।
वक्त व्यं वचनमथ प्रविधेयं धीधनेर्मौनम् ।।९१।।
anuvād : munioe sadāy evun satya vachan bolavun joīe je potāne
ane parane paṇ hitakārī hoy, parimit hoy, tathā amr̥ut samān madhur hoy jo
kadāch āvun satya vachan bolavāmān bādhā jaṇāy to evī hālatamān buddhirūp dhanane
dhāraṇ karanār te munioe maunanun ja avalamban levun joīe. 91.
(आर्या)
सति सन्ति व्रतान्येव सूनृते वचसि स्थिते ।
भवत्याराधिता सद्भिर्जगत्पूज्या च भारती ।।९२।।
anuvād : satya vachananī sthiti thatān ja vrat thāy chhe tethī sajjan puruṣh
jagat pūjya te satya vachananī ārādhanā kare chhe. 92.
(शार्दूलविक्रीडित)
आस्तामेतदमुत्र सूनृतवचाः कालेन यल्लप्स्यते
सद्भूपत्वसुरत्वसंसृतिसरित्पाराप्तिमुख्यं फलम् ।
यत्प्राप्नोति यशः शशाङ्कविशदं शिष्टेसु यन्मान्यतां
तत्साधुत्वमिहैव जन्मनि परं तत्केन संवर्ण्यते ।।९३।।