12 ][ panchastotra
मन्ये वरं हरिहरादय एव दृष्टा
दृष्टेषु येषु हृदयं त्वयि तोषमेति ।
किं वीक्षितेन भवता भुवि येन नान्यः
कश्चिन्मनो हरति नाथ भवांतरेऽपि ।।२१।।
mAnun rUDun hariharAdikane dIThA te,
dIThe chhate hRuday Ap viShe Thare chhe;
jovA thakI jagatamAn prabhuno prakAsh,
janmAntare na harashe man koI nAth. 21.
bhAvArtha : — he prabho! harIhar, brahmA Adi devo mArI draShTie
paDyA e sArun ja thayun chhe, kem ke Apane jovAthI mArun hRuday santoSh
pAmyun chhe enun kAraN e chhe ke e devo rAg – dveSh sahit chhe, ane Ap
rAgadveSh rahit vItarAg chho. mATe he nAth! A lokamAn Apane jovAthI
mane lAbh thayo chhe te eTalo ja ke bhavAntarane viShe paN anya koI dev
mArun man haraN karI shakanAr nathI.
स्त्रीणां शतानि शतशो जनयन्ति पुत्रा -
न्नान्या सुतं त्वदुपमं जननी प्रसूता ।
सर्वा दिशो दधति भानि सहस्त्ररश्मिं
प्राच्येव दिग्जनयति स्कुरदंशुजालम् ।।२२।।
strI senkaDo prasavatI kadi putra jhAjhA,
nA anya Ap sam ko prasave janetA;
tArA anek dharatI ja dishA badhIy,
teje sphurit ravine prasave ja pUrva. 22.
bhAvArtha : — jem tArAonA samUhone sarve dishAo dhAraN kare chhe
paN tejasvI sUryane to mAtra pUrva dishA ja janma Ape chhe; temaj senkaDo