bhaktAmarastotra ][ 11
किं शर्वरीषु शशिनाऽह्नि विवस्वता वा
युष्मन्मुखेंदुदलितेषु तमःसु नाथ ।
निष्पन्नशालिवनशालिनि जीवलोके,
कार्यं कियज्जलधरैर्जलभारनम्रैः ।।१९।।
shun rAtrimAn shashi thakI divase ravithI,
andhArun tuj mukhachandra hare pachhIthI;
shAlI sushobhit rahI nIpajI dharAmAn,
shI meghanI garaj hoy ja AbhalAmAn. 19.
bhAvArtha : — prabho! jo Apanun mukh – chandra ja andhakArane naShTa kare
chhe to rAtre chandramA ane divase sUryanun kAm shun chhe? jem ke sansAramAn,
dhAnya pAkI gayA pachhI – khetaramAn pAk pAkI gayA pachhI pANInA bharelA
vAdaLothI kaI lAbh nathI. 19.
ज्ञानं यथा त्वयि विभाति कृतावकाशं
नैवं तथा हरिहरादिषु नायकेषु
तेजः स्फु रन्मणिषु याति यथा महत्वं
नैवं तु काचशकले किरणाकुलेऽपि ।।२०।।
shobhe prakAsh karI gnAn tamo viShe je,
tevun nahIn hariharAdikanA viShe te;
ratno viShe sphurit tej mahatva bhAse,
tevun na kAch kaTake ujaLe jaNAshe. 20.
bhAvArtha : — he nAth! lok ane paralokano prakAshak je gnAn
paripUrNa rIte Apane prApta thayun chhe tevun harihar, brahmA ityAdik devone
viShe prApta thayun nathI kem ke prakAshamAn mahAmaNinA samUhane viShe jevun
tejanun prAbalya chhe tevun tej kAchanA kakaDAne viShe jaNAtun ja nathI. 20.