अत्रात्यन्तासदुत्पादत्वं सिद्धस्य निषिद्धम् ।
यथा स्तोककालान्वयिषु नामकर्मविशेषोदयनिर्वृत्तेषु जीवस्य देवादिपर्यायेष्वेकस्मिन् स्वकारणनिवृत्तौ निवृत्तेऽभूतपूर्व एव चान्यस्मिन्नुत्पन्ने नासदुत्पत्तिः, तथा दीर्घकालान्वयिनि
bhAvArtha — jIvane dhrauvya apekShAe satno vinAsh ane asatno utpAd nathI. ‘manuShya mare chhe ne dev janme chhe’ em je kahevAmAn Ave chhe te vAt paN uparokta hakIkat sAthe virodh pAmatI nathI. jem moTA ek vAnsanI anek kAtaLIo potapotAnAn sthAnomAn vidyamAn chhe ane bIjI kAtaLIonAn sthAnomAn avidyamAn chhe tathA vAns to sarva kAtaLIonAn sthAnomAn anvayarUpe vidyamAn hovA chhatAn prathamAdi kAtaLIrUpe dvitIyAdi kAtaLImAn nahi hovAthI avidyamAn paN kahevAy chhe, tem trikAL-avasthAyI ek jIvanA naranArakAdi anek paryAyo potapotAnA kALamAn vidyamAn chhe ane bIjA paryAyonA kALamAn avidyamAn chhe tathA jIv to sarva paryAyomAn anvayarUpe vidyamAn hovA chhatAn manuShyAdiparyAyarUpe devAdiparyAyamAn nahi hovAthI avidyamAn paN kahevAy chhe. 19.
anvayArtha — [ज्ञानावरणाद्याः भावाः] gnAnAvaraNAdi bhAvo [जीवेन] jIv sAthe [सुष्ठु] sArI rIte [अनुबद्धाः] anubaddha chhe; [तेषाम् अभावं कृत्वा] temano abhAv karIne te [अभूतपूर्वः सिद्धः] abhUtapUrva siddha [भवति] thAy chhe.
TIkA — ahIn siddhane atyant asat-utpAdano niShedh karyo chhe (arthAt siddhapaNun thatAn sarvathA asatno utpAd thato nathI em kahyun chhe).
jem thoDA kAL sudhI anvayarUpe ( – sAthe sAthe) rahenArA, nAmakarmavisheShanA