मोहो रागो दोसो चित्तपसादो य जस्स भावम्मि ।
पुण्यपापयोग्यभावस्वभावाख्यापनमेतत् ।
इह हि दर्शनमोहनीयविपाककलुषपरिणामता मोहः । विचित्रचारित्रमोहनीयविपाक- प्रत्यये प्रीत्यप्रीती रागद्वेषौ । तस्यैव मन्दोदये विशुद्धपरिणामता चित्तप्रसादपरिणामः । एवमिमे यस्य भावे भवन्ति, तस्यावश्यं भवति शुभोऽशुभो वा परिणामः । तत्र यत्र प्रशस्तरागश्चित्तप्रसादश्च तत्र शुभः परिणामः, यत्र तु मोहद्वेषावप्रशस्तरागश्च तत्राऽशुभ इति ।।१३१।।
anvayārthaḥ — [ यस्य भावे ] jenā bhāvamān [ मोहः ] moh, [ रागः ] rāg, [ द्वेषः ] dveṣh [ वा ] athavā [ चित्तप्रसादः ] chittaprasannatā [ विद्यते ] chhe, [ तस्य ] tene [ शुभः वा अशुभः वा ] shubh athavā ashubh [ परिणामः ] pariṇām [ भवति ] chhe.
ṭīkāḥ — ā, puṇya-pāpane yogya bhāvanā svabhāvanun (-svarūpanun) kathan chhe.
ahīn, darshanamohanīyanā vipākathī je kaluṣhit pariṇām te moh chhe; vichitra ( – anek prakāranā) chāritramohanīyano vipāk jeno āshray ( – nimitta) chhe evī prīti- aprīti te rāg-dveṣh chhe; tenā ja (chāritramohanīyanā ja) mand udaye thatā je vishuddha pariṇām te *chittaprasādapariṇām ( – mananī prasannatārūp pariṇām) chhe. e rīte ā (moh, rāg, dveṣh athavā chittaprasād) jenā bhāvamān chhe, tene avashya shubh athavā ashubh pariṇām chhe. temān, jyān prashasta rāg tathā chittaprasād chhe tyān shubh pariṇām chhe ane jyān moh, dveṣh tathā aprashasta rāg chhe tyān ashubh pariṇām chhe. 131.
* prasād = prasannatā; vishuddhatā; ujjvaḷatā.