अत्रात्यन्तासदुत्पादत्वं सिद्धस्य निषिद्धम् ।
यथा स्तोककालान्वयिषु नामकर्मविशेषोदयनिर्वृत्तेषु जीवस्य देवादिपर्यायेष्वेकस्मिन् स्वकारणनिवृत्तौ निवृत्तेऽभूतपूर्व एव चान्यस्मिन्नुत्पन्ने नासदुत्पत्तिः, तथा दीर्घकालान्वयिनि
bhāvārthaḥ — jīvane dhrauvya apekṣhāe satno vināsh ane asatno utpād nathī. ‘manuṣhya mare chhe ne dev janme chhe’ em je kahevāmān āve chhe te vāt paṇ uparokta hakīkat sāthe virodh pāmatī nathī. jem moṭā ek vānsanī anek kātaḷīo potapotānān sthānomān vidyamān chhe ane bījī kātaḷīonān sthānomān avidyamān chhe tathā vāns to sarva kātaḷīonān sthānomān anvayarūpe vidyamān hovā chhatān prathamādi kātaḷīrūpe dvitīyādi kātaḷīmān nahi hovāthī avidyamān paṇ kahevāy chhe, tem trikāḷ-avasthāyī ek jīvanā naranārakādi anek paryāyo potapotānā kāḷamān vidyamān chhe ane bījā paryāyonā kāḷamān avidyamān chhe tathā jīv to sarva paryāyomān anvayarūpe vidyamān hovā chhatān manuṣhyādiparyāyarūpe devādiparyāyamān nahi hovāthī avidyamān paṇ kahevāy chhe. 19.
anvayārthaḥ — [ज्ञानावरणाद्याः भावाः] gnānāvaraṇādi bhāvo [जीवेन] jīv sāthe [सुष्ठु] sārī rīte [अनुबद्धाः] anubaddha chhe; [तेषाम् अभावं कृत्वा] temano abhāv karīne te [अभूतपूर्वः सिद्धः] abhūtapūrva siddha [भवति] thāy chhe.
ṭīkāḥ — ahīn siddhane atyant asat-utpādano niṣhedh karyo chhe (arthāt siddhapaṇun thatān sarvathā asatno utpād thato nathī em kahyun chhe).
jem thoḍā kāḷ sudhī anvayarūpe ( – sāthe sāthe) rahenārā, nāmakarmavisheṣhanā