अत्र व्यवहारकालस्य कथञ्चित् परायत्तत्वे सदुपपत्तिरुक्ता ।
इह हि व्यवहारकाले निमिषसमयादौ अस्ति तावत् चिर इति क्षिप्र इति सम्प्रत्ययः । स खलु दीर्घह्रस्वकालनिबन्धनं प्रमाणमन्तरेण न सम्भाव्यते । तदपि प्रमाणं पुद्गलद्रव्यपरिणाममन्तरेण नावधार्यते । ततः परपरिणामद्योतमानत्वाद्वयवहारकालो निश्चये- नानन्याश्रितोऽपि प्रतीत्यभव इत्यभिधीयते । तदत्रास्तिकायसामान्यप्ररूपणायामस्तिकायत्वा- भावात्साक्षादनुपन्यस्यमानोऽपि जीवपुद्गलपरिणामान्यथानुपपत्त्या निश्चयरूपस्तत्परिणामा- यत्ततया व्यवहाररूपः कालोऽस्तिकायपञ्चकवल्लोकरूपेण परिणत इति खरतर ऊष्टयाभ्युप गम्यत इति ।।२६।।
ṭīkāḥ — ahīn vyavahārakāḷanā kathañchit parāshritapaṇā viṣhe satya yukti kahevāmān āvī chhe.
pratham to, nimeṣh-samayādi vyavahārakāḷamān ‘chir’ ane ‘kṣhipra’ evun gnān ( – lāmbo kāḷ ane ṭūṅko kāḷ evun gnān) thāy chhe. te gnān kharekhar lāmbā ane ṭūṅkā kāḷ sāthe sambandh rākhanārā pramāṇ ( – kāḷaparimāṇ) vinā sambhavatun nathī; ane te pramāṇ pudgaladravyanā pariṇām vinā nakkī thatun nathī. tethī, vyavahārakāḷ paranā pariṇām dvārā jaṇāto hovāthī — joke nishchayathī te anyane āshrit nathī topaṇ - āshritapaṇe ūpajanāro ( – parane avalambīne ūpajato) kahevāmān āve chhe.
māṭe, joke kāḷane astikāyapaṇānā abhāvane līdhe ahīn astikāyanī sāmānya prarūpaṇāmān tenun *sākṣhāt kathan nathī topaṇ, jīv-pudgalanā pariṇāmanī anyathā anupapatti vaḍe siddha thato nishchayarūp kāḷ ane temanā pariṇāmane āshrit nakkī thato vyavahārarūp kāḷ pañchāstikāyanī māphak lokarūpe pariṇat chhe — em, ati tīkṣhṇa draṣhṭithī jāṇī shakāy chhe.
bhāvārthaḥ — ‘samay’ ṭūṅko chhe, ‘nimeṣh’ lāmbo chhe ane muhūrta’ tenāthī paṇ lāmbun chhe evun je gnān thāy chhe te ‘samay’, ‘nimeṣh’ vagerenun parimāṇ jāṇavāthī thāy chhe; ane te kāḷaparimāṇ pudgalo dvārā nakkī thāy chhe. tethī vyavahārakāḷanī utpatti pudgalo dvārā thatī (upachārathī) kahevāmān āve chhe.
50
*sākṣhāt=sīdhun. [kāḷanun vistr̥ut sīdhun kathan shrī pravachanasāranā dvitīy shrutaskandhamān karavāmān
āvyun chhe; māṭe kāḷanun svarūp vistārathī jāṇavānā ichchhak jignāsue pravachanasāramānthī te
jāṇī levun.]