Parmatma Prakash (Gujarati Hindi) (English transliteration).

< Previous Page   Next Page >


Page 483 of 565
PDF/HTML Page 497 of 579

 

background image
adhikAr-2 dohA-163 ]paramAtmaprakAsha [ 483
मोहु विलिज्जइ इत्यादि मोहु मोहो ममत्वादिविकल्पजालं विलिज्जइ विलयं गच्छति
मणु मरइ इहलोकपरलोकाशाप्रभृतिविकल्पजालरूपं मनो म्रियते तुट्टइ नश्यति कोऽसौ
सासु-णिसासु अनीहितवृत्त्या नासिकाद्वारं विहाय क्षणमात्रं तालुरन्ध्रेण गच्छति पुनरप्यन्तरं
नासिकया कृत्वा निर्गच्छति पुनरपि रन्ध्रेणेत्युच्छ्वासनिःश्वासलक्षणो वायुः
पुनरपि किं
भवति केवल-णाणु वि परिणमइ केवलज्ञानमपि परिणमति समुत्पद्यते येषां किम् अंबरि
जाहं णिवासु रागद्वेषमोहरूपविकल्पजालशून्यं अम्बरे अम्बरशब्दवाच्ये शुद्धात्मसम्यक्श्रद्धान-
ज्ञानानुचरणरूपे निर्विकल्पत्रिगुप्तिगुप्तपरमसमाधौ येषां निवास इति
अयमत्र भावार्थः
अम्बरशब्देन शुद्धाकाशं न ग्राह्यं किंतु विषयकषायविकल्पशून्यः परमसमाधिर्ग्राह्यः, वायुशब्देन
bhAvArtharAg-dveSh-moharUp vikalpajALathI shUnya (khAlI) ambaramAn ‘ambar’
shabdathI vAchya evI, shuddha AtmAnAn samyakshraddhAn, samyaggnAn ane samyag AcharaNarUp
nirvikalpa traN guptithI gupta paramasamAdhimAn jeno nivAs chhe tenA moh-mamatvAdi vikalpajAL
nAsh pAme chhe. Alok, paralokanI AshAthI mAnDIne vikalpajALarUp man marI jAy chhe,
uchchhvAs-nishvAsalakShaN vAyu anIhitavRuttithI nAsikA dvArane chhoDIne kShaNavAr tAlurandhramAnthI
nIkaLe chhe, vaLI pachhI nAsikA dvArA nIkaLe chhe vaLI pAchho brahmarandhrathI nIkaLe chhe. vaLI
kevaLagnAn paN pariName chhe-utpanna thAy chhe.
ahIn, A bhAvArtha chhe ke ‘ambar’ shabdathI shuddha AkAsh na samajavo paN
viShayakaShAyanA vikalpothI shUnya (khAlI) param samAdhi samajavI. (ambar shabdano artha shuddha
AkAsh na levo ‘ambar’ shabdano artha param samAdhi levo), ane ‘vAyu’ shabdathI kumbhak, rechak,
pUrak AdirUp vAyunirodh na samajavo paN svayam anIhitavRuttithI nirvikalpa samAdhinA baLathI
भावार्थ :दर्शनमोह और चारित्रमोह आदि कल्पना-जाल सब विलय हो जाते हैं,
इस लोक परलोक आदिकी वाँछा आदि विकल्परूप मन स्थिर हो जाता है, और
श्वासोच्छ्वासरूप वायु रुक जाती है, श्वासोच्छ्वास अवाँछीकपनेसे नासिकाके द्वारको
छोड़कर तालुछिद्रमें होकर निकलते हैं, तथा कुछ देरके बाद नासिकासे निकलते हैं
इस-
प्रकार श्वासोच्छ्वासरूप पवन वश हो जाता है चाहे जिस द्वारसे निकालो केवलज्ञान भी
शीघ्र ही उन ध्यानी मुनियोंके उत्पन्न होता है, कि जिन मुनियोंका राग-द्वेष-मोहरूप
विकल्पजालसे रहित शुद्धात्माका सम्यक् श्रद्धान ज्ञान आचरणरूप निर्विकल्प त्रिगुप्तिमयी
परमसमाधिमें निवास है
यहाँ अम्बर नाम आकाशका अर्थ नहीं समझना, किन्तु समस्त
विषय-कषायरूप विकल्प-जालोंसे शून्य परमसमाधि लेना और यहाँ वायु शब्दसे कुंभक
पूरक रेचकादिरूप वाँछापूर्वक वायुनिरोध न लेना, किन्तु स्वयमेव अवाँछिक वृत्ति पर