Shri Digambar Jain Swadhyay Mandir Trust, Songadh - 364250
śrī digaṁbar jain svādhyāyamaṁdir ṭrasṭa, sonagaḍh - 364250
padārthanā yugapat paricchittirūp kevaḷajñān che em sthāpavā māṭe ‘jñānamay’ viśeṣaṇ āpavāmāṁ
āvyuṁ che. evā te paramātmāone namīne-praṇamīne-namaskār karīne, evo kriyākārak saṁbaṁdh che.
ahīṁ ‘नत्वा’ evuṁ śabdarūp vācik dravyanamaskār asadbhūt vyavahāranayathī jāṇavo ane
kevaḷajñānādi anaṁtaguṇanā smaraṇarūp bhāvanamaskār aśuddha niścayanayathī jāṇavo, śuddha
niścayanayathī vaṁdyavaṁdakabhāv nathī.
ā pramāṇe padakhaṁḍanārūpe śabdārtha kahyo, nayavibhāganā kathanarūpe nayārtha kahyo, bauddhādinā
matonā svarūpanā kathananā avasar par matārtha paṇ kahyo.
āvā guṇaviśiṣṭa siddho mukta che evo āgamārtha prasiddha che.
ahīṁ nitya, niraṁjan ane jñānamayarūp paramātmadravya upādey che evo bhāvārtha che.
ā rīte śabda, nay, mat, āgam ane bhāvārtha vyākhyānakāḷe yathāsaṁbhav sarvatra jāṇavā.1.
have saṁsārasamudrane taravānā upāyabhūt je vītarāg nirvikalpa samādhirūp nāv che tenā
par caḍhīne jeo āgāmī kāḷamāṁ śivamay (kalyāṇamay), nirupam, jñānamay thaśe temane huṁ
नयेन ज्ञातव्यः, केवलज्ञानाद्यनन्तगुणस्मरणरूपो भावनमस्कारः पुनरशुद्धनिश्चयनयेनेति,
शुद्धनिश्चयनयेन वन्द्यवन्दकभावो नास्तीति । एवं पदखण्डनारूपेण शब्दार्थः कथितः,
नयविभागकथनरूपेण नयार्थोऽपि भणितः, बौद्धादिमतस्वरूपकथनप्रस्तावे मतार्थोऽपि निरूपितः,
एवंगुणविशिष्टाः सिद्धा मुक्त ाः सन्तीत्यागमार्थः प्रसिद्धः । अत्र नित्यनिरञ्जनज्ञानमयरूपं
परमात्मद्रव्यमुपादेयमिति भावार्थः । अनेन प्रकारेण शब्दनयमतागमभावार्थो व्याख्यानकाले
यथासंभवं सर्वत्र ज्ञातव्य इति ।।१।।
अथ संसारसमुद्रोत्तरणोपायभूतं वीतरागनिर्विकल्पसमाधिपोतं समारुह्य ये शिवमय-
adhikār-1 : dohā-1 ]paramātmaprakāś: [ 13
गुणस्मरणरूप भावनमस्कार कहा जाता है । यह द्रव्य-भावरूप नमस्कार व्यवहारनयकर
साधक-दशामें कहा है, शुद्धनिश्चयनयकर वंद्य-वंदक भाव नहीं है । ऐसे पदखंडनारूप शब्दार्थ
कहा और नयविभागरूप कथनकर नयार्थ भी कहा, तथा बौद्ध, नैयायिक, सांख्यादि मतके
कथन करनेसे मतार्थ कहा, इस प्रकार अनंतगुणात्मक सिद्धपरमेष्ठी संसारसे मुक्त हुए हैं, यह
सिद्धांतका अर्थ प्रसिद्ध ही है, और निरंजन ज्ञानमई परमात्माद्रव्य आदरने योग्य है, उपादेय है,
यह भावार्थ है, इसी तरह शब्द नय, मत, आगम, भावार्थ व्याख्यानके अवसर पर सब जान
लेना ।।१।।
अब संसार-समुद्रके तरनेका उपाय जो वीतराग निर्विकल्प समाधिरूप जहाज है, उसपर