कुतो नाध्यवसानं स्वार्थक्रियाकारीति चेत्–
अज्झवसाणणिमित्तं जीवा बज्झंति कम्मणा जदि हि। मुच्चंति मोक्खमग्गे ठिदा य ता किं करेसि तुमं।। २६७।।
मुच्यन्ते मोक्षमार्गे स्थिताश्च तत् किं करोषि त्वम्।। २६७।।
have pUchhe chhe ke adhyavasAn potAnI arthakriyA karanArun kaI rIte nathI? teno uttar kahe chhe-
ne mokShamArge sthit jIvo mukAy, tun shun kare bhalA? 267.
gAthArtha– he bhAI! [यदि हि] jo kharekhar [अध्यवसाननिमित्तं] adhyavasAnanA nimitte [जीवाः] jIvo [कर्मणा बध्यन्ते] karmathI bandhAy chhe [च] ane [मोक्षमार्गे स्थिताः] mokShamArgamAn sthit [मुच्यन्ते] mukAy chhe, [तद्] to [त्वम् किं करोषि] tun shun kare chhe? (tAro to bAndhavA-chhoDavAno abhiprAy viphaL gayo.)
TIkA– ‘hun bandhAvun chhun, mukAvun chhun’ evun je adhyavasAn chhe tenI potAnI arthakriyA jIvone bAndhavA, mUkavA (-mUkat karavA, chhoDavA) te chhe. parantu jIv to, A adhyavasAyano sadbhAv hovA chhatAn paN, potAnA sarAg-vItarAg pariNAmanA abhAvathI nathI bandhAto, nathI mukAto; ane potAnA sarAg-vItarAg pariNAmanA sadbhAvathI, te adhyavasAyano abhAv hovA chhatAn paN, bandhAy chhe, mukAy chhe. mATe paramAn akinchitkar hovAthI (arthAt kAI nahi karI shakatun hovAthI) A adhyavasAn potAnI arthakriyA karanArun nathI; ane tethI mithyA ja chhe. -Avo bhAv (Ashay) chhe.
bhAvArtha– je hetu kAI paN na kare te akinchitkar kahevAy chhe. A bAndhavA- chhoDavAnun adhyavasAn paN paramAn kAI karatun nathI; kAraN ke te adhyavasAn na hoy topaN jIv potAnA sarAg-vItarAg pariNAmathI bandh-mokShane pAme chhe, ane te adhyavasAn hoy topaN potAnA sarAg-vItarAg pariNAmanA abhAvathI bandh-mokShane nathI pAmato. A rIte adhyavasAn paramAn akinchitkar hovAthI sva-arthakriyA karanArun nathI ane tethI mithyA chhe.
have A arthanA kaLasharUpe ane AgaLanA kathananI sUchanikArUpe shlok kahe chhe-