तत्र तावत्समय एवामिघीयते–
पोग्गलकम्मपदेसट्ठिदं च तं जाण परसमयं।। २।।
pratham gAthAmAn samayanun prAbhRut kahevAnI pratignA karI. tyAn e AkAnkShA thAy ke samay eTale shun? tethI have pahelAn samayane ja kahe chhe-
sthit karmapudgalanA pradeshe parasamay jIv jANavo. 2
gAthArtha– he bhavya! [जीव] je jIv [चरित्रदर्शनज्ञानस्थितः] darshan-gnAn- chAritramAn sthit thai rahyo chhe [तं] tene [हि] nishchayathI [स्वसमयं] svasamay [जानीहि] jAN; [च] ane je jIv [पुद्गलकर्मप्रदेशस्थितं] pudgalakarmanA pradeshomAn sthit thayel chhe [तं] tene [परसमयं] parasamay [जानीहि] jAN.
TIkA– ‘samay’ shabdano artha A pramANe chhe ‘सम’ to upasarga chhe, teno artha ‘ekapaNun’ evo chhe; ane ‘अय् गतौ’ dhAtu chhe eno gaman artha paN chhe ane gnAn artha paN chhe; tethI ekasAthe ja (yugapad) jANavun tathA pariNaman karavun e be kriyAo je ekatvapUrvak kare te samay chhe. A jIv nAmano padArtha ekatvapUrvak ek ja vakhate pariName paN chhe ane jANe paN chhe tethI te samay chhe. A jIv-padArtha kevo chhe? sadAy pariNAmasvarUp svabhAvamAn rahelo hovAthI, utpAd-vyay-dhrauvyanI ekatArUp anubhUti jenun lakShaN chhe evI sattAthI sahitachhe. A visheShaNathI, jIvanI sattA nahi mAnanAr nAstikavAdIono mat khanDit thayo tathA puruShane (jIvane) apariNAmI mAnanAr sAnkhyavAdIono vyavachchhed, pariNamanasvabhAv kahevAthI, thayo. naiyAyiko ane vaisheShiko sattAne nitya ja mAne