samayasār gāthā-216 ] [ 337 hoy to, e artha thayo ke tyān chothun guṇasthān ja nathī; chhaṭhṭhun to kayāny rahyun, shuddhopayog vinā to chothun guṇasthāney nathī. ahā! paṇ agnānīne kayān javābadārīthī vāt karavī chhe? ene to vādavivād karavo chhe. paṇ bhāī! vādavivādathī kāī sādhya nathī. samajāṇun kāī...?
have kahe chhe-‘ahīn prashna thāy chhe ke-ātmā to nitya chhe tethī te banne bhāvone vedī shake chhe; to pachhī gnānī vāñchhā kem na kare?’
juo, ā sāmā (shiṣhya) vatī pote ne pote bhāvārthakār prashna uṭhāve chhe. shun kahe chhe? ātmā pote to nitya chhe; eṭale ke vāñchhākāḷey ātmā chhe ane bhogavavānā kāḷey te chhe. tethī te banne bhāvone vedī shake chhe. temān harakat kayān chhe? ātmā nitya hovāthī te nitya je pramāṇe ichchhe chhe tene te pramāṇe bhogave chhe. temān vāndho shun āvyo ke gnānī vāñchhā na kare?
ā prashnanun rūp samajāy chhe? shun kahe chhe? ke tame jyāre em kaho chho ke vāñchhāno kāḷ ane bhogavavāno kāḷ-te banne bhinna chhe; bannene kāḷabhed chhe tethī beno meḷ khāto nathī. paṇ ame kahīe chhīe ke ātmā to nitya chhe, tethī vāñchhā kāḷe paṇ ātmā chhe ane bhogavavā kāḷe paṇ ātmā to mojūd chhe. te kāraṇe tene vedya-vedakabhāv thāy temān vāndho shun chhe? vedya-vedakabhāv kṣhaṇik bhale ho, paṇ ātmā chhe e to nitya ja chhe. pratyek paryāyakāḷe ātmā to nityapaṇe chhe ja. tethī te banne bhāvone vedī shake chhe, em ke ichchhelun vedī shake chhe. ane jo em chhe to gnānī vāñchhā kem na kare? āvo prashna ūṭhāvīne paṇḍit shrī jayachandajī samādhān kare chhe.
tenun samādhānaḥ– ‘vedya-vedakabhāvo vibhāvabhāvo chhe, svabhāvabhāv nathī, tethī teo vināshik chhe;...’
vedya-vedak bhāvo vibhāvo eṭale vikārī bhāvo chhe. eṭale vikārī bhāvanun karavun ne bhogavavun dharmīne hotun nathī. nitya hovā chhatān-kāyam rahenāro hovā chhatān -vikāranī vāñchhāno ane bhogavavānā kāḷano paṇ dharmī gnātā ja chhe ane ā rīte (anitya bhāvothī bhinna) te nitya chhe. jhīṇī vāt chhe bhāī!
‘vedya-vedak bhāvo vibhāvabhāvo chhe,’ jyāre je nitya chhe e to svabhāvabhāv chhe; arthāt nitya je ātmā chhe e to svabhāvabhāvathī nitya chhe. jyāre vibhāvabhāvo chhe e anitya ja chhe, tathā teo svabhāvabhāv nathī. pahelān ṭīkāmān āvī gayun ne ke -‘gnānī to, svabhāvabhāvanun dhruvapaṇun hovāthī ṭaṅkotkīrṇa ek gnāyakabhāvasvarūp nitya chhe.’ ahā! gnānī ā rīte nitya chhe em kahyun chhe, paṇ je je paryāy āve chhe