तत्त्वतः समस्तमपि वस्तुजातं परिच्छिन्दतः क्षीयत एवातत्त्वाभिनिवेशसंस्कारकारी मोहो- पचयः । अतो हि मोहक्षपणे परमं शब्दब्रह्मोपासनं भावज्ञानावष्टम्भदृढीकृतपरिणामेन सम्यगधीयमानमुपायान्तरम् ।।८६।।
दव्वाणि गुणा तेसिं पज्जाया अट्ठसण्णया भणिया ।
प्रमाणैर्बुध्यमानस्य जानतो जीवस्य नियमान्निश्चयात् । किं फलं भवति । खीयदि मोहोवचयो
दुरभिनिवेशसंस्कारकारी मोहोपचयः क्षीयते प्रलीयते क्षयं याति । तम्हा सत्थं समधिदव्वं तस्माच्छास्त्रं
सम्यगध्येतव्यं पठनीयमिति । तद्यथा – वीतरागसर्वज्ञप्रणीतशास्त्रात् ‘एगो मे सस्सदो अप्पा’ इत्यादि
परमात्मोपदेशकश्रुतज्ञानेन तावदात्मानं जानीते कश्चिद्भव्यः, तदनन्तरं विशिष्टाभ्यासवशेन परमसमाधिकाले रागादिविकल्परहितमानसप्रत्यक्षेण च तमेवात्मानं परिच्छिनत्ति, तथैवानुमानेन वा ।
vaDe 1tattvata samasta vastumAtrane jANatAn, 2atattvaabhiniveshanA sanskAr karanAro mohopachay kShay pAme ja chhe. mATe mohano kShay karavAmAn, param shabdabrahmanI upAsanAno bhAvagnAnanA avalamban vaDe draDh karelA pariNAmathI samyak prakAre abhyAs karavo te upAyAntar chhe. (je pariNAm bhAvagnAnanA avalamban vaDe draDhIkRut hoy evA pariNAmathI dravyashrutano abhyAs karavo te mohakShay karavAmAn upAyAntar chhe.) 86.
have jinendranA shabdabrahmamAn arthonI vyavasthA ( – padArthonI sthiti) kaI rIte chhe te vichAre chhe —
anvayArtha — [द्रव्याणि] dravyo, [गुणाः] guNo [तेषां पर्यायाः] ane temanA paryAyo [अर्थसंज्ञया] ‘artha’ nAmathI [भणिताः] kahyAn chhe. [तेषु] temAn, [गुणपर्यायाणाम् आत्मा द्रव्यम्] guN -paryAyono AtmA dravya chhe (arthAt guNo ane paryAyonun svarUp – sattva dravya ja chhe, teo bhinna vastu nathI) [इति उपदेशः] em (jinendrano) upadesh chhe.
148pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-
1. tattvata = yathArtha svarUpe
2. atattva-abhinivesh = yathArtha vastusvarUpathI viparIt abhiprAy