इह हि स्वभावे नित्यमवतिष्ठमानत्वात्सदिति द्रव्यम् । स्वभावस्तु द्रव्यस्य ध्रौव्यो- त्पादोच्छेदैक्यात्मकपरिणामः । यथैव हि द्रव्यवास्तुनः सामस्त्येनैकस्यापि विष्कम्भक्रम- सति सत्तैव द्रव्यं भवतीति प्रज्ञापयति — सदवट्ठिदं सहावे दव्वं द्रव्यं मुक्तात्मद्रव्यं भवति । किं कर्तृ । सदिति शुद्धचेतनान्वयरूपमस्तित्वम् । किंविशिष्टम् । अवस्थितम् । क्व । स्वभावे । स्वभावं कथयति — दव्वस्स जो हि परिणामो तस्य परमात्मद्रव्यस्य संबन्धी हि स्फु टं यः परिणामः । केषु विषयेषु । अत्थेसु
A pramANe hovAthI (em nakkI thayun ke) dravya svayamev sat chhe. Am je mAnato nathI te kharekhar parasamay ja mAnavo. 98.
anvayArtha — [स्वभावे] svabhAvamAn [अवस्थितं] 1avasthit (hovAthI) [द्रव्यं] dravya [सत्] ‘sat’ chhe; [द्रव्यस्य] dravyano [यः हि] je [स्थितिसंभवनाशसंबद्धः] utpAdavyayadhrauvya sahit [परिणामः] pariNAm [सः] te [अर्थेषु स्वभावः] padArthono svabhAv chhe.
TIkA — ahIn (vishvane viShe) svabhAvamAn nitya avasthit hovAthI dravya ‘sat’ chhe. svabhAv dravyano dhrauvya -utpAd -vinAshanI ekatAsvarUp pariNAm chhe.
jem dravyanun 2vAstu samagrapaNA vaDe (akhanDapaNA vaDe) ek hovA chhatAn, vistAr- 1. avasthit = rahelun; Takelun. 2. dravyanun vAstu = dravyano sva -vistAr; dravyanun svakShetra; dravyanun sva -kad; dravyanun sva -daL. (vAstu = ghar;