च परस्परानुस्यूतिसूत्रितैकप्रवाहतयातदुभयात्मक इति । एवमस्य स्वभावत एव त्रिलक्षणायां
मुक्ताफलेषूत्तरोत्तरेषु धामसूत्तरोत्तरमुक्ताफलानामुदयनात्पूर्वपूर्वमुक्ताफलानामनुदयनात् सर्वत्रापि
नित्यवृत्तिनिवर्तमाने द्रव्ये समस्तेष्वपि स्वावसरेषूच्चकासत्सु परिणामेषूत्तरोत्तरेष्ववसरेषूत्तरोत्तर-
परिणामानामुदयनात्पूर्वपूर्वपरिणामानामनुदयनात् सर्वत्रापि परस्परानुस्यूतिसूत्रकस्य प्रवाहस्या-
paraspar anusyUtithI rachAyelA ekapravAhapaNA vaDe anubhayasvarUp chhe.
A pramANe svabhAvathI ja trilakShaN pariNAmapaddhatimAn (pariNAmonI paramparAmAn) vartatun dravya svabhAvane nahi 1atikramatun hovAthI 2sattvane 3trilakShaN ja 4anumodavun — motInA hAranI mAphak. (te A rIte) jem jeNe (amuk) lambAI grahaN karelI chhe evA laTakatA motInA hArane viShe, potapotAnAn sthAnomAn prakAshatAn samasta motIomAn, pachhI pachhInAn sthAnoe pachhIpachhInAn motIo pragaT thatAn hovAthI ane pahelAmpahelAnnAn motIo nahi pragaT thatAn hovAthI tathA badhey paraspar anusyUti rachanAro doro avasthit hovAthI trilakShaNapaNun prasiddhi pAme chhe; tem jeNe 5nityavRutti grahaN karelI chhe evA rachAtA (pariNamatA) dravyane viShe, potapotAnA avasaromAn prakAshatA (pragaTatA) samasta pariNAmomAn, pachhIpachhInA avasaroe pachhIpachhInA pariNAmo pragaT thatA hovAthI ane pahelAmpahelAnnA pariNAmo nahi pragaT thatA hovAthI tathA badhey paraspar anusyUti rachanAro pravAh avasthit ( – Takato) hovAthI trilakShaNapaNun prasiddhi pAme chhe. 1. atikramatun = oLangatun; chhoDatun. 2. sattva = satpaNun; (abhedanaye) dravya. 3. trilakShaN = utpAd, vyay ne dhrauvya e traN lakShaNavALun; trisvarUp; trayAtmak. 4. anumodavun = AnandathI sammat karavun. 5. nityavRutti = nitya TakavApaNun; nitya hayAtI; sadA vartavun te.