रणोरुच्छिन्नाण्वन्तरसंगमस्य परिणतिरिव द्वयणुककार्यस्येव मनुष्यादिकार्यस्यानिष्पादकत्वात् परमद्रव्यस्वभावभूततया परमधर्माख्या भवत्यफलैव ।।११६।।
कम्मं णामसमक्खं सभावमध अप्पणो सहावेण ।
अभिभूय णरं तिरियं णेरइयं वा सुरं कुणदि ।।११७।।
परमः नीरागपरमात्मोपलम्भपरिणतिरूपः आगमभाषया परमयथाख्यातचारित्ररूपो वा योऽसौ परमो धर्मः, स केवलज्ञानाद्यनन्तचतुष्टयव्यक्तिरूपस्य कार्यसमयसारस्योत्पादकत्वात्सफलोऽपि नरनारकादि- पर्यायकारणभूतं ज्ञानावरणादिकर्मबन्धं नोत्पादयति, ततः कारणान्निष्फलः । ततो ज्ञायते नरनारकादिसंसारकार्यं मिथ्यात्वरागादिक्रियायाः फलमिति । अथवास्य सूत्रस्य द्वितीयव्याख्यानं
क्रियते — यथा शुद्धनयेन रागादिविभावेन न परिणमत्ययं जीवस्तथैवाशुद्धनयेनापि न परिणमतीति
यदुक्तं सांख्येन तन्निराकृतम् । कथमिति चेत् । अशुद्धनयेन मिथ्यात्वरागादिविभावपरिणत-
जीवानां नरनारकादिपर्यायपरिणतिदर्शनादिति । एवं प्रथमस्थले सूत्रगाथा गता ।।११६।। अथ
AtmAnI bAbatamAn, manuShyAdikAryanI niShpAdak hovAthI saphaL ja chhe; ane, jem bIjA aNu sAtheno sambandh jene naShTa thayo chhe evA aNunI pariNati dviaNukakAryanI niShpAdak nathI tem, moh sAthe milanano nAsh thatAn te ja kriyA — dravyanA param svabhAvabhUt hovAne lIdhe ‘param dharma’ nAmathI kahevAtI evI — manuShyAdikAryanI niShpAdak nahi hovAthI aphaL ja chhe.
bhAvArtha — chaitanyapariNati te AtmAnI kriyA. moh rahit kriyA manuShyAdi- paryAyorUp phaL nipajAvatI nathI ane moh sahit *kriyA avashya manuShyAdiparyAyorUp phaL nipajAve chhe. moh sahit bhAvo ek prakAranA hotA nathI tethI tenA phaLarUp manuShyAdiparyAyo paN TankotkIrNa – shAshvat – ekarUp hotA nathI. 116.
have manuShyAdiparyAyo jIvane kriyAnAn phaL chhe em vyakta kare chhe —
*mUL gAthAmAn vaparAyelA ‘kriyA’ shabdathI moh sahit kriyA samajavI; moh rahit kriyAne to
‘param dharma’ nAm Apyun chhe.