मरदु व जियदु व जीवो अयदाचारस्स णिच्छिदा हिंसा ।
अशुद्धोपयोगोऽन्तरङ्गच्छेदः, परप्राणव्यपरोपो बहिरङ्गः । तत्र परप्राणव्यपरोपसद्भावे तदसद्भावे वा तदविनाभाविनाप्रयताचारेण प्रसिद्धयदशुद्धोपयोगसद्भावस्य सुनिश्चितहिंसा- वा, निर्विकारस्वसंवित्तिलक्षणप्रयत्नरहितस्य निश्चयशुद्धचैतन्यप्राणव्यपरोपणरूपा निश्चयहिंसा भवति । पयदस्स णत्थि बंधो बाह्याभ्यन्तरप्रयत्नपरस्य नास्ति बन्धः । केन । हिंसामेत्तेण द्रव्यहिंसामात्रेण । कथंभूतस्य पुरुषस्य । समिदस्स समितस्य शुद्धात्मस्वरूपे सम्यगितो गतः परिणतः समितस्तस्य समितस्य, व्यवहारेणेर्यादिपञ्चसमितियुक्तस्य च । अयमत्रार्थः — स्वस्थभावनारूपनिश्चियप्राणस्य विनाशकारणभूता रागादिपरिणतिर्निश्चयहिंसा भण्यते, रागाद्युत्पत्तेर्बहिरङ्गनिमित्तभूतः परजीवघातो व्यवहारहिंसेति द्विधा हिंसा ज्ञातव्या । किंतु विशेषः — बहिरङ्गहिंसा भवतु वा मा भवतु, स्वस्थ-
have chhedanA antarang ane bahirang evA be prakAr upadeshe chhe —
anvayArtha — [जीवः] jIv [म्रियतां वा जीवतु वा] maro ke jIvo, [अयताचारस्य] aprayat AchAravALAne [हिंसा] (antarang) hinsA [निश्चिता] nishchit chhe; [प्रयतस्य समितस्य] 1prayatane, 2samitivantane [हिंसामात्रेण] (bahirang) hinsAmAtrathI [बन्धः] bandh [नास्ति] nathI.
TIkA — ashuddhopayog te antarang chhed chhe, paraprANono vyaparop ( – bIjAnA prANono vichchhed) te bahirang chhed chhe. temAn antarang chhed ja visheSh baLavAn chhe, bahirang chhed nahi; kAraN ke — paraprANonA vyaparopano sadbhAv ho ke asadbhAv ho, ashuddhopayog
398pravachanasAr[ bhagavAnashrIkundakund-
1. prayat = prayatnashIl; sAvadhAn; sanyamI. [prayatnanA artha mATe 390mA pAnAnun padaTippaN juo.]
2. shuddhAtmasvarUpamAn (munitvochit) samyak ‘iti’ arthAt pariNati te nishchay -samiti chhe. ane te
dashAmAn vartatI je (haTh vagaranI) IryA -bhAShAdi sambandhI shubh pariNati te vyavahAr -samiti chhe.
[shuddhAtmasvarUpamAn samyak pariNatirUp dashA na hoy tyAn shubh pariNati haTh sahit hoy chhe; te
shubh pariNati vyavahAr -samiti paN nathI.]