ज्ञेयनिष्ठतया प्रतिवस्तु पातोत्पातपरिणतत्वेन ज्ञप्तेरासंसारात्परिवर्तमानायाः परमात्मनिष्ठत्व- मन्तरेणानिवार्यपरिवर्ततया ज्ञप्तिपरिवर्तरूपकर्मणां क्षपणमपि न सिद्धयेत् । अतः कर्म- क्षपणार्थिभिः सर्वथागमः पर्युपास्यः ।।२३३।।
आगमचक्खू साहू इंदियचक्खूणि सव्वभूदाणि ।
देवा य ओहिचक्खू सिद्धा पुण सव्वदो चक्खू ।।२३४।।
स्वकीयपरमात्मतत्त्वस्य ज्ञानावरणादिद्रव्यकर्मभिरपि सह पृथक्त्वं न वेत्ति, तथाचाशरीरलक्षणशुद्धात्म-
पदार्थस्य शरीरादिनोकर्मभिः सहान्यत्वं न जानाति । इत्थंभूतभेदज्ञानाभावाद्देहस्थमपि निजशुद्धात्मानं न
रोचते, समस्तरागादिपरिहारेण न च भावयति । ततश्च कथं कर्मक्षयो भवति, न कथमपीति । ततः
कारणान्मोक्षार्थिना परमागमाभ्यास एव कर्तव्य इति तात्पर्यार्थः ।।२३३।। अथ मोक्षमार्गार्थिनामागम
hovAne lIdhe anAdi sansArathI parivartan pAmatI je gnapti tenun parivartan paramAtmaniShThatA sivAy anivArya hovAthI, gnaptiparivartanarUp karmono kShay paN siddha thato nathI. mATe karmakShayanA arthIoe sarva prakAre AgamanI paryupAsanA karavI yogya chhe.
bhAvArtha — AgamanI paryupAsanA rahit jagatane AgamopadeshapUrvak svAnubhav nahi thato hovAthI tene ‘A amUrtik AtmA te hun chhun ane A samAnakShetrAvagAhI sharIrAdik te par chhe’ em, tathA ‘A upayog te hun chhun ane A upayogamishrit moh- rAgadveShAdibhAvo te par chhe’ em sva -paranun bhedagnAn thatun nathI; tem ja tene AgamopadeshapUrvak svAnubhav nahi thato hovAthI ‘hun gnAnasvabhAvI ek paramAtmA chhun’ evun paramAtmagnAn paN thatun nathI.
e rIte jene (1) svaparagnAn tem ja (2) paramAtmagnAn nathI tene, (1) haNAvA- yogya evA svanun ane haNanAr evAn mohAdidravyabhAvakarmarUp paranun bhedagnAn nahi hovAthI mohAdidravyabhAvakarmono kShay thato nathI, tem ja (2) paramAtmaniShThatAnA abhAvane lIdhe gnaptinun parivartan nahi TaLatun hovAthI gnaptiparivartanarUp karmono paN kShay thato nathI.
mATe mokShArthIoe sarva prakAre sarvagnakathit Agamane sevavAn. 233. have, mokShamArge janArAone Agam ja ek chakShu chhe em upadeshe chhe —