यश्चेतनोऽयमित्यन्वयस्तद्द्रव्यं, यच्चान्वयाश्रितं चैतन्यमिति विशेषणं स गुणः, ये चैकसमय- मात्रावधृतकालपरिमाणतया परस्परपरावृत्ता अन्वयव्यतिरेकास्ते पर्यायाश्चिद्विवर्तनग्रन्थय इति यावत् । अथैवमस्य त्रिकालमप्येककालमाकलयतो मुक्ताफलानीव प्रलम्बे प्रालम्बे चिद्विवर्तांश्चेतन एव संक्षिप्य विशेषणविशेष्यत्ववासनान्तर्धानाद्धवलिमानमिव प्रालम्बे चेतन एव चैतन्यमन्तर्हितं विधाय केवलं प्रालम्बमिव केवलमात्मानं परिच्छिन्दतस्त- विनाशाभावे शुद्धात्मलाभो न भवति, तदर्थमेवेदानीमुपायं समालोचयति — जो जाणदि अरहंतं यः कर्ता
जानाति । कम् । अर्हन्तम् । कैः कृत्वा । दव्वत्तगुणत्तपज्जयत्तेहिं द्रव्यत्वगुणत्वपर्यायत्वैः । सो जाणदि अप्पाणं
स पुरुषोऽर्हत्परिज्ञानात्पश्चादात्मानं जानाति, मोहो खलु जादि तस्स लयं तत आत्मपरिज्ञानात्तस्य मोहो
दर्शनमोहो लयं विनाशं क्षयं यातीति । तद्यथा — केवलज्ञानादयो विशेषगुणा, अस्तित्वादयः
सामान्यगुणाः, परमौदारिकशरीराकारेण यदात्मप्रदेशानामवस्थानं स व्यञ्जनपर्यायः, अगुरुलघुक गुण- षड्वृद्धिहानिरूपेण प्रतिक्षणं प्रवर्तमाना अर्थपर्यायाः, एवंलक्षणगुणपर्यायाधारभूतममूर्तमसंख्यातप्रदेशं
jāṇī le chhe. te ā pramāṇeḥ ‘ā 1chetan chhe’ evo je anvay te dravya chhe, anvayane āshrit rahelun ‘chaitanya’ evun je visheṣhaṇ te guṇ chhe ane ek samayamātranī maryādāvāḷun jenun kāḷaparimāṇ hovāthī paraspar apravr̥utta evā je anvayavyatireko ( – ek bījāmān nahi pravartatā evā je anvayanā vyatireko) te paryāyo chhe — ke jeo chiddavivartananī ( – ātmānā pariṇamananī) 2granthio chhe.
have e rīte trikāḷikane paṇ ( – trikāḷik ātmāne paṇ) ek kāḷe kaḷī leto te jīv, jem motīone jhūlatā hāramān saṅkṣhepavāmān āve chhe tem chiddavivartone chetanamān ja saṅkṣhepīne ( – antargat karīne) tathā 3visheṣhaṇavisheṣhyapaṇānī 4vāsanānun 5antardhān thavāthī — jem dhoḷāshane hāramān 6antarhit karavāmān āve chhe tem — chaitanyane chetanamān ja antarhit karīne, jem 7kevaḷ hārane jāṇavāmān āve chhe tem kevaḷ ātmāne jāṇatān, pra. 18
1. chetan = ātmā 2.granthi = gāṇṭh
3. visheṣhaṇ te guṇ chhe ane visheṣhya te dravya chhe.
4. vāsanā = valaṇ; kalpanā; abhiprāy.
5. antardhān = tirodhān; adrashya thavun — alop thaī javun te.
6. antarhit = gupta; adrashya; alop; antargarbhit.
7. hār kharīdanār māṇas kharīd karatī vakhate to hār, tenī dhoḷāsh ane tenān motī — e badhāyanī
parīkṣhā kare chhe parantu pachhī dhoḷāsh ane motīone hāramān ja samāvī daīne — temanā paranun lakṣha
chhoḍī daīne kevaḷ hārane ja jāṇe chhe. jo em na kare to hār paheryānī sthitimān paṇ dhoḷāsh
vagerenā vikalpo rahevāthī hār paheryānun sukh vedī shake nahi.