द्रव्याणि च गुणाश्च पर्यायाश्च अभिधेयभेदेऽप्यभिधानाभेदेन अर्थाः । तत्र गुण- पर्यायानिय्रति गुणपर्यायैरर्यन्त इति वा अर्था द्रव्याणि, द्रव्याण्याश्रयत्वेनेय्रति द्रव्यैराश्रय- भूतैरर्यन्त इति वा अर्था गुणाः, द्रव्याणि क्रमपरिणामेनेय्रति द्रव्यैः क्रमपरिणामेनार्यन्त इति वा अर्थाः पर्यायाः । यथा हि सुवर्णं पीततादीन् गुणान् कुण्डलादींश्च पर्यायानियर्ति तैरर्यमाणं वा अर्थो द्रव्यस्थानीयं, यथा च सुवर्णमाश्रयत्वेनेय्रति तेनाश्रयभूतेनार्यमाणा वा अर्थाः तथाहि — अत्रैव देहे निश्चयनयेन शुद्धबुद्धैकस्वभावः परमात्मास्ति । कस्माद्धेतोः । निर्विकारस्वसंवेदन- प्रत्यक्षत्वात् सुखादिवत् इति, तथैवान्येऽपि पदार्था यथासंभवमागमाभ्यासबलोत्पन्नप्रत्यक्षेणानुमानेन वा ज्ञायन्ते । ततो मोक्षार्थिना भव्येनागमाभ्यासः कर्तव्य इति तात्पर्यम् ।।८६।। अथ द्रव्यगुणपर्याया- णामर्थसंज्ञां कथयति — दव्वाणि गुणा तेसिं पज्जाया अट्ठसण्णया भणिया द्रव्याणि गुणास्तेषां द्रव्याणां पर्यायाश्च त्रयोऽप्यर्थसंज्ञया भणिताः कथिता अर्थसंज्ञा भवन्तीत्यर्थः । तेसु तेषु त्रिषु द्रव्यगुणपर्यायेषु मध्ये गुणपज्जयाणं अप्पा गुणपर्यायाणां संबंधी आत्मा स्वभावः । कः इति पृष्टे । दव्व त्ति उवदेसो द्रव्यमेव स्वभाव इत्युपदेशः, अथवा द्रव्यस्य कः स्वभाव इति पृष्टे गुणपर्यायाणामात्मा
ṭīkāḥ — dravyo, guṇo ane paryāyomān abhidheyabhed hovā chhatān abhidhānanā abhed vaḍe teo ‘artha’ chhe [arthāt dravyo, guṇo ane paryāyomān vāchyano bhed hovā chhatān vāchakamān bhed na rākhīe to ‘artha’ evā ek ja vāchak( – shabda)thī e traṇe oḷakhāy chhe]. temān (e dravyo, guṇo ne paryāyo madhye), jeo guṇone ane paryāyone pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā jeo guṇo ane paryāyo vaḍe pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe evā *‘artho’ te dravyo chhe, jeo dravyone āshray tarīke pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā jeo āshrayabhūt dravyo vaḍe pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe evā ‘artho’ te guṇo chhe, jeo dravyone kramapariṇāmathī pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā jeo dravyo vaḍe kramapariṇāmathī (krame thatā pariṇāmane līdhe) pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe evā ‘artho’ te paryāyo chhe.
jem dravyasthānīy ( – dravya samān, dravyanā draṣhṭāntarūp) suvarṇa pīḷāsh vagere guṇone ane kuṇḍaḷ vagere paryāyone pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā (suvarṇa) temanā vaḍe ( – pīḷāsh vagere guṇo ane kuṇḍaḷ vagere paryāyo vaḍe) pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy chhe tethī dravyasthānīy suvarṇa ‘artha’ chhe, jem pīḷāsh vagere guṇo suvarṇane āshray tarīke pāme — prāpta kare — pahoñche chhe athavā (teo) āshrayabhūt suvarṇa vaḍe pamāy — prāpta karāy
*‘ऋ’ dhātumānthī ‘अर्थ’ shabda banyo chhe. ‘ऋ’ eṭale pāmavun, prāpta karavun, pahoñchavun, javun. ‘अर्थ’ eṭale (1) je pāme — prāpta kare — pahoñche te, athavā (2) jene pamāy — prāpta karāy — pahoñchāy te.