अथ सर्वथाऽभावलक्षणत्वमतद्भावस्य निषेधयति — जं दव्वं तं ण गुणो जो वि गुणो सो ण तच्चमत्थादो ।
वाच्यो न भवति केवलज्ञानादिगुणो वा सिद्धपर्यायो वा, मुक्तजीवकेवलज्ञानादिगुणसिद्धपर्यायशब्दैश्च शुद्धसत्तागुणो वाच्यो न भवति । इत्येवं परस्परं प्रदेशाभेदेऽपि योऽसौ संज्ञादिभेदः स तस्य पूर्वोक्तलक्षणतद्भावस्याभावस्तदभावो भण्यते । स च तदभावः पुनरपि किं भण्यते । अतद्भावः संज्ञा- लक्षणप्रयोजनादिभेद इत्यर्थः । यथात्र शुद्धात्मनि शुद्धसत्तागुणेन सहाभेदः स्थापितस्तथा यथासंभवं सर्वद्रव्येषु ज्ञातव्य इत्यभिप्रायः ।।१०७।। अथ गुणगुणिनोः प्रदेशभेदनिषेधेन तमेव संज्ञादि- भेदरूपमतद्भावं दृढयति — जं दव्वं तं ण गुणो यद्द्रव्यं स न गुणः, यन्मुक्तजीवद्रव्यं स शुद्धः सन् गुणो न भवति । मुक्तजीवद्रव्यशब्देन शुद्धसत्तागुणो वाच्यो न भवतीत्यर्थः । जो वि गुणो सो ण तच्चमत्थादो
ā rīte ā gāthāmān sattānun udāharaṇ laīne atadbhāvane spaṣhṭa rīte samajāvyo. (ahīn eṭalun visheṣh chhe ke je sattāguṇ viṣhe kahyun te anya guṇo viṣhe paṇ yogya rīte samajavun. jem keḥ — sattāguṇanī māphak, ek ātmānā puruṣhārthaguṇane ‘puruṣhārthī ātmadravya,’ ‘puruṣhārthī gnānādiguṇ’ ane ‘puruṣhārthī siddhatvādiparyāy’ — em vistārī shakāy chhe. abhinna pradesho hovāne līdhe ām vistār karavāmān āve chhe, chhatān sañgnā – lakṣhaṇ – prayojanādi bhed hovāne līdhe puruṣhārthaguṇane tathā ātmadravyane, gnānādi anyaguṇane ke siddhatvādiparyāyane atadbhāv chhe ke je atadbhāv temanāmān anyatvanun kāraṇ chhe.) 107.
have sarvathā abhāv te atadbhāvanun lakṣhaṇ hovāno niṣhedh kare chheḥ –
– āne atatpaṇun jāṇavun, na abhāvane; bhākhyun jine.108.
anvayārthaḥ — [अर्थात्] svarūp -apekṣhāe [यद् द्रव्यं] je dravya chhe [तत् न गुणः] te guṇ nathī [यः अपि गुणः] ane je guṇ chhe [सः न तत्त्वं] te dravya nathī; — [एषः हि अतद्भावः] ā atadbhāv chhe; [न एव अभावः] sarvathā abhāv te atadbhāv nathī; [इति निर्दिष्टः] ām (jinendra dvārā) darshāvavāmān āvyun chhe.
210pravachanasār[ bhagavānashrīkundakund-