अथात्मनोऽत्यन्तविभक्तत्वाय परद्रव्यसंयोगकारणस्वरूपमालोचयति — अप्पा उवओगप्पा उवओगो णाणदंसणं भणिदो ।
भेदज्ञानी विशुद्धज्ञानदर्शनस्वभावमात्मतत्त्वं विहाय देहरागादिपरद्रव्ये मोहं न गच्छतीत्यर्थः ।।१५४।। एवं नरनारकादिपर्यायैः सह परमात्मनो विशेषभेदकथनरूपेण प्रथमस्थले गाथात्रयं गतम् । अथात्मनः पूर्वोक्तप्रकारेण नरनारकादिपर्यायैः सह भिन्नत्वपरिज्ञानं जातं, तावदिदानीं तेषां संयोगकारणं कथ्यते — अप्पा आत्मा भवति । कथंभूतः । उवओगप्पा चैतन्यानुविधायी योऽसावुपयोगस्तेन निर्वृत्तत्वादुपयोगात्मा । उवओगो णाणदंसणं भणिदो स चोपयोगः सविकल्पं ज्ञानं निर्विकल्पं दर्शनमिति भणितः । सो वि सुहो सोऽपि ज्ञानदर्शनोपयोगो धर्मानुरागरूपः शुभः, असुहो विषयानुरागरूपो
bhāvārthaḥ — manuṣhya, dev vagere anekadravyātmak paryāyomān paṇ jīvanun svarūp- astitva ane darek paramāṇunun svarūp -astitva taddan bhinnabhinna chhe. sūkṣhmatāthī jotān tyān jīv ane pudgalanun svarūp -astitva (arthāt potapotānān dravya -guṇ -paryāy ane dhrauvya- utpād -vyay) spaṣhṭapaṇe bhinna jāṇī shakāy chhe. sva -parano bhed pāḍavā māṭe jīve ā svarūp -astitvane pagale pagale khyālamān levun yogya chhe. te ā pramāṇeḥ ā (jāṇavāmān āvatān) chetan dravya -guṇ -paryāy ane chetan dhrauvya -utpād -vyay jeno svabhāv chhe evo hun ā (pudgalathī) judo rahyo; ane ā achetan dravya -guṇ -paryāy ane achetan dhrauvya -utpād- vyay jeno svabhāv chhe evun pudgal ā (mārāthī) judun rahyun. māṭe mane par pratye moh nathī; sva -parano bhed chhe. 154.
have ātmāne atyant vibhakta karavā māṭe paradravyanā sanyoganā kāraṇanun svarūp vichāre chheḥ —
anvayārthaḥ — [आत्मा उपयोगात्मा] ātmā upayogātmak chhe; [उपयोगः] upayog [ज्ञानदर्शनं भणितः] gnān -darshan kahel chhe; [अपि] ane [आत्मनः] ātmāno [सः उपयोगः] te upayog [शुभः अशुभः वा] shubh athavā ashubh [भवति] hoy chhe.
302pravachanasār[ bhagavānashrīkundakund-