आत्मनो हि परद्रव्यसंयोगकारणमुपयोगविशेषः । उपयोगो हि तावदात्मनः स्वभाव- श्चैतन्यानुविधायिपरिणामत्वात् । स तु ज्ञानं दर्शनं च, साकारनिराकारत्वेनोभयरूपत्वा- च्चैतन्यस्य । अथायमुपयोगो द्वेधा विशिष्यते शुद्धाशुद्धत्वेन । तत्र शुद्धो निरुपरागः, अशुद्धः सोपरागः । स तु विशुद्धिसंक्लेशरूपत्वेन द्वैविध्यादुपरागस्य द्विविधः शुभोऽशुभश्च ।।१५५।। अथात्र क उपयोगः परद्रव्यसंयोगकारणमित्यावेदयति — उवओगो जदि हि सुहो पुण्णं जीवस्स संचयं जादि ।
असुहो वा तध पावं तेसिमभावे ण चयमत्थि ।।१५६।। द्वेषमोहरूपश्चाशुभः । वा वा शब्देन शुभाशुभानुरागरहितत्वेन शुद्धः । उवओगो अप्पणो हवदि इत्थं- भूतस्त्रिलक्षण उपयोग आत्मनः संबन्धी भवतीत्यर्थः ।।१५५।। अथोपयोगस्तावन्नरनारकादिपर्याय- कारणभूतस्य कर्मरूपस्य परद्रव्यस्य संयोगकारणं भवति । तावदिदानीं कस्य कर्मणः क उपयोगः कारणं
ṭīkāḥ — kharekhar ātmāne paradravyanā sanyoganun kāraṇ *upayogavisheṣh chhe. pratham to upayog kharekhar ātmāno svabhāv chhe kāraṇ ke te chaitanya -anuvidhāyī pariṇām chhe (arthāt upayog chaitanyane anusarīne thato pariṇām chhe). ane te (upayog) gnān ne darshan chhe, kāraṇ ke chaitanya 1sākār ne 2nirākār em ubhayarūp chhe. have ā upayoganā shuddha ane ashuddha evā be bhed pāḍavāmān āve chhe. temān, shuddha upayog niruparāg (-nirvikār) chhe; ashuddha upayog soparāg (-savikār) chhe. ane te ashuddha upayog shubh ane ashubh em be prakārano chhe, kāraṇ ke uparāg vishuddhirūp ane saṅklesharūp em be prakārano chhe (arthāt vikār mandakaṣhāyarūp ane tīvrakaṣhāyarūp em be prakārano chhe).
bhāvārthaḥ — ātmā upayogasvarūp chhe. pratham to upayoganā be bhed chheḥ shuddha ane ashuddha. pāchhā ashuddha upayoganā be bhed chheḥ shubh ane ashubh. 155.
have āmān kayo upayog paradravyanā sanyoganun kāraṇ chhe te kahe chheḥ —
*upayogavisheṣh = upayogano bhed; upayogano prakār; amuk prakārano upayog. (ashuddha upayog
paradravyanā sanyoganun kāraṇ chhe em 156mī gāthāmān kaheshe.)
1. sākār = ākārovāḷun; bhedovāḷun; savikalpa; visheṣh.
2. nirākār = ākāro vinānun; bhedo vinānun; nirvikalpa; sāmānya.