उपयोगो हि जीवस्य परद्रव्यसंयोगकारणमशुद्धः । स तु विशुद्धिसंक्लेशरूपोपरागवशात् शुभाशुभत्वेनोपात्तद्वैविध्यः, पुण्यपापत्वेनोपात्तद्वैविध्यस्य परद्रव्यस्य संयोगकारणत्वेन निर्वर्त- यति । यदा तु द्विविधस्याप्यस्याशुद्धस्याभावः क्रियते तदा खलूपयोगः शुद्ध एवावतिष्ठते । स पुनरकारणमेव परद्रव्यसंयोगस्य ।।१५६।।
अथ शुभोपयोगस्वरूपं प्ररूपयति — भवतीति विचारयति — उवओगो जदि हि सुहो उपयोगो यदि चेत् हि स्फु टं शुभो भवति । पुण्णं जीवस्स संचयं जादि तदा काले द्रव्यपुण्यं कर्तृ जीवस्य संचयमुपचयं वृद्धिं याति बध्यत इत्यर्थः । असुहो वा तह पावं अशुभोपयोगो वा तथा तेनैव प्रकारेण पुण्यवद्द्रव्यपापं संचयं याति । तेसिमभावे ण चयमत्थि तयोरभावे न चयोऽस्ति । निर्दोषिनिजपरमात्मभावनारूपेण शुद्धोपयोगबलेन यदा तयोर्द्वयोः शुभाशुभो- पयोगयोरभावः क्रियते तदोभयः संचयः कर्मबन्धो नास्तीत्यर्थः ।।१५६।। एवं शुभाशुभशुद्धोपयोग- त्रयस्य सामान्यकथनरूपेण द्वितीयस्थले गाथाद्वयं गतम् । अथ विशेषेण शुभोपयोगस्वरूपं
anvayārthaḥ — [उपयोगः] upayog [यदि हि] jo [शुभः] shubh hoy [जीवस्य] to jīvane [पुण्यं] puṇya [संचयं याति] sañchay pāme chhe [तथा वा अशुभः] ane jo ashubh hoy [पापं] to pāp sañchay pāme chhe. [तयोः अभावे] temanā (bannenā) abhāvamān [चयः न अस्ति] sañchay thato nathī.
ṭīkāḥ — jīvane paradravyanā sanyoganun kāraṇ ashuddha upayog chhe. ane te (ashuddha upayog) vishuddhi ane saṅklesharūp uparāgane līdhe shubh ane ashubhapaṇe dvividhatāne pāmyo thako, je puṇya ane pāpapaṇe dvividhatāne pāme chhe evun je paradravya tenā sanyoganā kāraṇ tarīke kām kare chhe. (uparāg mandakaṣhāyarūp ane tīvrakaṣhāyarūp em be prakārano hovāthī ashuddha upayog paṇ shubh ane ashubh evā be prakārano chhe; temān, shubh upayog puṇyarūp paradravyanā sanyoganun kāraṇ thāy chhe ane ashubh upayog pāparūp paradravyanā sanyoganun kāraṇ thāy chhe.) parantu jyāre banne prakāranā ā ashuddha upayogano abhāv karavāmān āve chhe tyāre kharekhar upayog shuddha ja rahe chhe; ane te to paradravyanā sanyoganun akāraṇ ja chhe (arthāt shuddha upayog paradravyanā sanyoganun kāraṇ nathī). 156.
have shubh upayoganun svarūp prarūpe chheḥ —
304pravachanasār[ bhagavānashrīkundakund-