पयोग इत्यभिधीयते ।।१४।।
सप्तकम् । तत्र स्थलचतुष्टयं भवति; तस्मिन् प्रथमस्थले सर्वज्ञस्वरूपकथनार्थं प्रथमगाथा,
स्वयम्भूकथनार्थं द्वितीया चेति ‘उवओगविसुद्धो’ इत्यादि गाथाद्वयम् । अथ तस्यैव भगवत
उत्पादव्ययध्रौव्यस्थापनार्थं प्रथमगाथा, पुनरपि तस्यैव द्रढीकरणार्थं द्वितीया चेति ‘भंगविहीणो’ इत्यादि
गाथाद्वयम् । अथ सर्वज्ञश्रद्धानेनानन्तसुखं भवतीति दर्शनार्थं ‘तं सव्वट्ठवरिट्ठं’ इत्यादि सूत्रमेकम् ।
अथातीन्द्रियज्ञानसौख्यपरिणमनकथनमुख्यत्वेन प्रथमगाथा, केवलिभुक्तिनिराकरणमुख्यत्वेन द्वितीया चेति ‘पक्खीणघाइकम्मो’ इति प्रभृति गाथाद्वयम् । एवं द्वितीयान्तराधिकारे स्थलचतुष्टयेन समुदाय-
līdhe iṣhṭāniṣhṭa sanyogomān harṣhashokādi viṣham pariṇāmo nahi anubhavātā hovāthī) je 1‘samasukhaduḥkh’ chhe, evā shramaṇ shuddhopayogī kahevāy chhe. 14.
have shuddhopayoganī prāpti pachhī turat ja (antar paḍyā vinā) thatī shuddha ātma- svabhāvanī (kevaḷagnānanī) prāptine prashanse chhe.
anvayārthaḥ — [यः] je [उपयोगविशुद्धः] upayogavishuddha (arthāt shuddhopayogī) chhe, [आत्मा] te ātmā [विगतावरणान्तरायमोहरजाः] gnānāvaraṇ, darshanāvaraṇ, antarāy ane moharūp rajathī rahit [स्वयमेव भूतः] svayamev thayo thako [ज्ञेयभूतानां] gneyabhūt padārthonā [पारं याति] pārane pāme chhe.
1. samasukhaduḥkh = sukh ane duḥkh (arthāt iṣhṭa tem ja aniṣhṭa sanyog) banne jemane samān chhe evā