118 ]
‘वेद’ वेत्ति । ‘यत्तदाहुर्ब्रुवते । ‘ज्ञानं भावश्रुतरूपं । के ते ? ‘आगमिनः’ आगमज्ञाः । कथं वेद ? ‘निःसन्देहं’ निःसंशयं यथा भवति तथा । ‘बिना च विपरीतात्’ विपरीताद्विपर्ययाद्विनैव विपर्ययव्यवच्छेदेनेत्यर्थः । तथा ‘अन्यूनं’ परिपूर्णं सकलं वस्तुस्वरूपं
have samyagdarshanarUp dharmanun vyAkhyAn karIne gnAnarUp dharmanun vyAkhyAn karavAne kahe chhe —
anvayArtha : — [यत् ] je (vastusvarUpane) [अन्यूनम् ] nyUnatA rahit, [अनतिरिक्तं ] adhikatArahit, [विपरीतात् विना ] viparItatA vinA – viparItatA rahit, [च ] ane [निःसंदेहम् ] sandeharahit [याथातथ्यं ] jem chhe tem [वेद ] jANe chhe, [तत् ] tene [आगमिनः ] gaNadharo yA shrutakevalIo [ज्ञानं ] samyaggnAn [आहुः ] kahe chhe.
TIkA : — ‘यद् वेद तद् आगमिनः ज्ञानं आहुः’ je (nIchenI rIte) jANe chhe tene AgamanA jANanArA (gaNadharo athavA shrutakevalIo) bhAvashrutarUp gnAn kahe chhe. kevI rIte jANe chhe? ‘निःसंदेहं’ nisanshayapaNe ‘विना च विपरीतात्’ viparyay rahit ja – viparyayanA vyavachchhed pUrvak – evo artha chhe. tathA ‘अन्यूनं’ paripUrNa – sakal vastusvarUpane nahi ke nyUn – vikal vastusvarUpane.