54 ]
ममेत्थं विद्यालाभः संजात इति कथिते तेनोक्तं मम विद्यां देहि, येन त्वया सह पुष्पादिकं गृहीत्वा वंदनाभक्तिं करोमीति । ततः श्रेष्ठिना तस्योपदेशो दत्तः । तेन च कृष्णचतुर्दश्यां स्मशाने वटवृक्षपूर्वशाखायामष्टोत्तरशतपादं दर्भशिक्यं बन्धयित्वा तस्य तले तीक्ष्णसर्वशस्त्राण्यूर्ध्वमुखानि धृत्वा गंधपुष्पादिकं दत्वा शिक्यमध्ये प्रविश्य षष्ठोपवासेन पंचनमस्कारानुच्चार्यं छुरिकयैकैकं पादं छिंतदाऽधो जाज्वल्यमानप्रहरणसमूहमालोक्य भीतेन तेन संचिंतितं — यदि श्रेष्ठिनो वचनमसत्यं भवति तदा मरणं भवतीति शंकितमना वारंवारं चटनोत्तरणं करोति । एतस्मिन् प्रस्तावे प्रजापालस्य राज्ञः कनकाराज्ञीहारं दृष्ट्वांजनसुंदर्या विलासिन्या रागावागर्तोजनचोरो भणितः । यदि मे कनकाराज्ञ्या हारं ददासि तदा भर्त्ता त्वं नान्यथेति । ततो गत्वा रात्रौ हारं चोरयित्वांऽजनचोर आगच्छन् हारोद्योतेन ज्ञातोंऽगरक्षैः कोट्टपालैश्च १ध्रियमाणो हारं त्यक्त्वा प्रणश्य गतः, वटतले बटुकं दृष्ट्वा तस्मान्मंत्रं गृहीत्वा
sheThathI em kahevAmAn AvatAn, teNe ( – baTuke) kahyun ‘‘mane paN A vidyA Apo jethI hun tamArI sAthe puShpAdi laIne vandanA – bhakti karun.’’
pachhI sheThe tene upadesh Apyo. (pachhI sheThe tene vidyA siddha karavAnI vidhi batAvI.)
teNe ( – baTuke) kALIchaudashanI rAtre smashAnamAn vaDanA vRukShanI pUrvashAkhAmAn ekaso ATh pAdavALun (dorIvALun) darbhanun shIkun bAndhIne tenI nIche badhA prakAranAn tIkShNa shastro UrdhvamUkhe rAkhyAn, pachhI gandh – puShpAdi laIne, shIkAmadhye teNe pravesh karyo. chhaThThA upavAse panch namaskAro uchchArIne chharI vaDe ek ek pAdane chhedatAn teNe (nIche) chaLakatAn hathiyAronA samUhane joI bhayabhIt thaI vichAryun
‘‘jo sheThanun vachan asatya nIvaDe to maraN nIpaje.’’ e pramANe manamAn vichArIne – shankA lAvIne te vAramvAr chaDh-Utar kare chhe. te samay daramiyAn prajApAl rAjAnI kanakarANIno hAr joIne anjananI sundarI vilAsinIe rAtre AvelA anjanachorane kahyun
‘‘jo tun mane kanakarANIno hAr Ape to tun mAro dhaNI, nahi to nahi.’’ pachhI jaIne rAtre hAr chorIne anjanachor jyAre Avato hato, tyAre hAranA prakAshathI angarakShakoe ane koTavALoe tene oLakhyo ane pakaDavA jatAn te (chor) hArane १. गृहीष्यमाणः इति पाठांतरम् ।