66 ]
राजगृहसमीपे पलाशकूटग्रामे चर्यायां स प्रविष्टः । तत्र श्रेणिकस्य, योऽग्निभूतिमंत्री तत्पुत्रेण पुष्पडालेन स्थापितं, चर्यां कारयित्वा स सोमिल्लां निजभार्यां पृष्ट्वा१ प्रभुपुत्रत्वाद्बालसखित्वाच्च स्तोकं मार्गानुव्रजनं कर्तुं वारिषेणेन सह निर्गतः । आत्मनो व्याघुटनार्थ क्षीरवृक्षादिकं दर्शयन् मुहुर्मुहुर्वन्दनां कुर्वन् हस्ते धृत्वा नीतो विशिष्टधर्मश्रवणं कृत्वा वैराग्यं नीत्वा तपो ग्राहितोऽपि सोमिल्लां न विस्मरति । तौ द्वावपि द्वादशवर्षाणि तीर्थयात्रां कृत्वा वर्धमानस्वामिसमवसरणं गतौ । तत्र वर्धमानस्वामिनः पृथिव्याश्च सम्बन्धगीतं देवैर्गीयमानं पुष्पडालेन२ श्रुतं । यथा
एतदात्मनः सोमिल्लायाश्च संयोज्य उत्कण्ठितश्चलितः । स वारिषेणेन ज्ञात्वा स्थिरीकरणार्थं निजनगरं नीतः । चेलिन्या तौ दृष्ट्वा वारिषेणः किं चारित्राच्चलितः
ek divase te munie rAjagRuhanI najIkamAn palAshakUT gAmamAn charchA mATe pravesh karyo. tyAn shreNikano je agnibhUt mantrI hato teno putra puShpaDAl charyA karAvIne potAnI strI somillAne kahIne te mAlikano putra tathA bAlasakhA hovAthI thoDe dUr sudhI tene sAth ApavA te vAriSheN sAthe gayo. muni pote pharIthI padhAre te mATe kShIr vRukSho vagere batAvato, vAramvAr vandanA karato, hAthe pakaDIne tene laI javAmAn AvyA ane vishiShTa dharmanun shravaN karIne te vairAgyane prApta thayo. tene tap grahaN karAvyA chhatAn te somillAne visarato nahi. Am te banne bAr varSha sudhI tIrthayAtrA karIne, vardhamAn svAmInA samavasaraNamAn gayA. tyAn vardhamAnasvAmI ane pRithvI sambandhI devo dvArA gavAyelun gIt puShpaDAle sAmbhaLyun. te A pramANe —
artha : — jyAre pati pravAse jAy chhe tyAre strI khinna chitta thaIne melI kuchailI (gandI) rahe chhe, parantu jyAre te ghar chhoDI chAlyo jAy chhe tyAre te shI rIte jIvit rahI shake?
A (gItane) potAne ane somillAne lAgu pADI utkanThit thaI te chalit thayo. te jANIne tene sthir karavA mATe vAriSheN tene potAnA nagare laI gayo. chelanIe te १. दृष्ट्वा घ० । २. पुष्प लाडेन ख । ३. नाहेर वसियएण ख । ४. डज्झंगी घ० ।