kahAnajainashAstramALA ]
तदासक्तेन विद्युच्चोरेणोक्तं प्रिये ! किमेवं स्थितासीति । तयोक्तं श्रीकीर्तिश्रेष्ठिन्या१ हारं यदि मे ददासि तदा जीवामि त्वं च मे भर्ता नान्यथेति श्रुत्वा तां समुदीर्य अर्धरात्रे गत्वा निजकौशलेन तं हारं चोरयित्वा निर्गतः । तदुद्योतेन चौरोऽयमिति ज्ञात्वा गृहरक्षकैः कोट्टपालैश्च ध्रियमाणो पलायितुमसमर्थो वारिषेणकुमारस्याग्रे तं हारं धृत्वाऽदृश्यो भूत्वा स्थितः । कोट्टपालैश्च तं तथालोक्य श्रेणिकस्य कथितं देव ! वारिषेणश्चौर इति । तं श्रुत्वा तेनोक्तं मूर्खस्यास्य मस्तकं गृह्यतामिति । मातंगेन योऽसिः शिरोग्रहणार्थं वाहितः स कण्ठे तस्य पुष्पमाला बभूव । तमतिशयमाकर्ण्य श्रेणिकेन गत्वा वारिषेणः क्षमां कारितः । लब्ध्वाभयप्रदानेन विद्युच्चौरेण राज्ञो निजवृत्तान्ते कथिते वारिषेणो गृहे नेतुमारब्धः । तेन चोक्तं मया पाणिपात्रे भोक्तव्यमिति । ततोऽसौ सूरसेन१ मुनिसमीपे मुनिरभूत् । एकदा
‘‘priye! Am kem paDI rahI chhe?’’ teNe kahyun ‘‘shrIkIrti sheThANIno hAr jo tun mane Ape to hun jIvIsh ane to ja tun mArA bhartA, nahitar nahi.’’
e sAmbhaLIne tene AshvAsan ApI, te ardha rAtre jaIne potAnA kaushalyathI te hAr chorIne bahAr nIkaLyo. tenA (hAranA) prakAshathI ‘A chor chhe’ em jANIne gRuharakShako ane koTavALoe tene pakaDavA gheryo. te nAsI javA asamartha hoI vAriSheNakumAranI AgaL te hAr mUkIne adrashya thaIne rahyo. (santAI gayo.)
koTavALoe tene (vAriSheNane) tevo (chor) joIne shreNikane kahyun ‘‘dev! vAriSheN chor chhe.’’
te sAmbhaLIne teNe (shreNike) kahyun ‘‘te mUrkhanun mastak lAvo.’’ chanDALe je talavAr shir levA mATe chalAvI te tenA gaLAmAn phUlamALA banI gaI. te chamatkAr sAmbhaLI shreNike jaIne vAriSheNanI kShamA mAgI. abhayadAn prApta karIne jyAre vidyut chore rAjAne potAnun vRuttAnta kahyun tyAre rAjAe vAriSheNane gher laI javA karyun, paN teNe kahyun
‘‘mAre to hastarUpI pAtramAn ja bhojan karavun chhe (arthAt muni thavun chhe.) pachhI te sUrasen muni pAse muni thayo. १. श्रेष्ठिनो हारं घ० । १. सूरदेवमुनि घ० ।