176 ]
प्राणहितातिपिष्टा१ संस्कार्य तेषामेव भोक्तुं दत्ता । तैर्भोजनं भुक्त्वा गछद्भिः पृष्टं — क्व प्राणहिताः ? तयोक्तं भवन्त एव ज्ञानेन जानन्तु यत्र तास्तिष्ठन्ति, यदि पुनर्ज्ञानं नास्ति तदा वमनं कुर्वन्तु भवतामुदरे प्राणहितास्तिष्ठन्तीति । एवं वमने कृते दृष्टानि प्राणहिताखण्डानि । ततो रुष्टश्च श्वसुरपक्षजनः । ततः सागरदत्तभगिन्या कोपात्तस्या असत्यपरपुरुष दोषोद्भावना कृता । तस्मिन् प्रसिद्धिं गते सा नीली देवाग्रे संन्यासं गृहीत्वा कायोत्सर्गेण स्थिता, दोषोत्तारे भोजनादौ प्रवृत्तिर्मम नान्यथेति । ततः क्षुभितनगरदेवतया आगत्य रात्रौ सा भणिता — हे महासति ! मा प्राणत्यागमेवं कुरु, अहं राज्ञः प्रधानानां पुरजनस्य स्वप्नं ददामि । लग्ना यथा नगरप्रतोल्यः कीलिता महासतीवामचरणेन संस्पृश्य उद्धटिष्यन्यतीति । ताश्च प्रभाते भवच्चरणं स्पृष्ट्वा एवं वा उद्धटिष्यन्तीति२ पादेन प्रतोलीस्पर्शं कुर्यास्त्वमिति भणित्वा राजादीनां तथा स्वप्नं दर्शयित्वा पत्तनप्रतोलीः कीलित्वा स्थिता सा नगरदेवता । प्रभाते कीलिताः प्रतोलीर्दृष्ट्वा राजादिभिस्तं स्वप्नं स्मृत्वा३ नगरस्त्रीचरणताडनं pīsīne ane sanskārīne (vaghārīne) temane ja khāvā āpī. bhojan karīne jyāre teo javā lāgyā tyāre temaṇe pūchhyunḥ (‘‘amārī) jūtīo kyān chhe?’’
teṇe nīlīe kahyunḥ ‘‘āp ja gnānathī jāṇī lo ke te kyān chhe? jo gnān na hoy to āp vaman (ūlaṭī) karo, āpanī jūtīo āpanā peṭamān chhe.’’
e rīte vaman karavāmān āvyun ane temān jūtīonā kakaḍā jovāmān āvyā. tethī shvasurapakṣhanān māṇaso roṣhe bharāyā.
pachhī sāgaradattanī bahene kopane līdhe tenā upar parapuruṣh sāthenā doṣhano (vyabhichārano) jūṭho ārop mūkyo, te jāher thatān te nīlī jinendradevanī āgaḷ ‘‘doṣh dūr thashe to hun bhojanādimān pravr̥utti karīsh, nahi to nahi’’ em bolīne (pratignā karīne) kāyotsarge beṭhī. pachhī kṣhobh pāmelā nagaradevatāe rātre āvīne tene kahyunḥ ‘‘he mahāsatī, ā rīte prāṇatyāg na kar. hun rājāne, pradhānone ane purajanone svapnun daun chhun ke bandh thaī gayelā nagaranā daravājā mahāsatīnā ḍābā charaṇasparshathī khūlashe, ane te (daravājā) prabhātamān tamārā charaṇanā sparshathī khūlashe, māṭe tame pādathī daravājāno sparsha karajo.’’
em kahīne rājā vagerene tevun svapnun daīne te nagaradevatāe nagaranā daravājā bandh karī dīdhā. prabhātamān bandh thaī gayelā daravājā joīne rājā vagerene te svapnun yād āvyun १. मृष्टा ग घ । नगर सर्वस्त्री । २. ‘ताश्च प्रभाते । ३. भवच्चरणं स्पृष्ट्वा एवं व उद्धटिष्यन्तीति’ इति