186 ]
भूत्वा परभूमिमस्पृशदवलम्बमान१ शिक्यस्थो दिवसे पंचाग्निसाधनं करोति । रात्रौ च कौशांबीं
मुषित्वा तिष्ठति । एकदा महाजनान्मुष्टं २नगरमाकर्ण्य राज्ञा कोट्टपालो भणितो रे
सप्तरात्रमध्ये चौरं निजशिरो वाऽऽनय । ततश्चौरमलभमानश्चिन्तापरः तलारोऽपराह्णे
बुभुक्षितब्राह्मणेन केनचिदागत्य भोजनं प्रार्थितः । तेनोक्तं — हे ब्राह्मण ! अच्छान्दसोऽसि मम
प्राणसन्देहो वर्तते त्वं च भोजनं प्रार्थयसे । एतद्वचनमाकर्ण्य पृष्टं ब्राह्मणेन कुतस्ते
प्राणसन्देहः ? । कथितं च तेन । तदाकर्ण्य पुनः पृष्टं ब्राह्मणेन — अत्र किं
कोऽप्यतिनिस्पृहवृत्तिपुरुषोऽप्यस्ति ? उक्तं तलारेण – अस्ति विशिष्टस्तपस्वी, न च तस्यैतत्
सम्भाव्यते । भणितं ब्राह्मणेन — स एव चौरो भविष्यति३ अतिनिस्पृहत्वात् । श्रूयतामत्र
मदीया कथा – मम ब्राह्मणी महासती परपुरुषशरीरं न स्पृशतीति निजपुत्रस्याप्यतिकुक्कुटात्
ek chor kapaṭathī tāpas banīne bījānī bhūmine nahi sparsha karatā evā laṭakatā sīṅkā par besī divase pañchāgni tap karato hato ane tyān kaushāmbīmān chorī karīne raheto hato.
ek divas mahājan pāsethī nagarane luṇṭāyelun sāmbhaḷīne rājāe koṭavāḷane kahyun, ‘‘re, sāt rātanī andar chorane lāv ke tārā mastakane (lāv).’’
pachhī chor nahi maḷavāthī koṭavāḷ chintātur thayo. bapore koī bhūkhyā brāhmaṇe ek divase āvī tenī pāse bhojan māgyun. teṇe kahyun, ‘‘re, brāhmaṇ! tun svechchhāchārī chhe. mane mārā prāṇanī paḍī chhe ane tun bhojananī māgaṇī kare chhe.’’
e vachan sāmbhaḷīne brāhmaṇe pūchhyun, ‘‘tamane prāṇanī kem paḍī chhe?’’ ane teṇe (koṭavāḷe) kāraṇ kahyun te sāmbhaḷīne brāhmaṇe pharīthī pūchhyun, ‘‘ahīn shun vaḷī koī ati nispr̥uh puruṣh rahe chhe?’’
koṭavāḷe kahyun, ‘‘vishiṣhṭa tapasvī rahe chhe, paṇ tene te (chorī) sambhavatī nathī.’’ brāhmaṇe kahyun, ‘‘atiniḥspr̥uh hovāne līdhe te ja chor hashe. ā bābatamān mārī vāt sāmbhaḷo.
1. mārī brāhmaṇī potāne mahāsatī gaṇāvīne parapuruṣhanā sharīrane sparshatī nathī, tethī potānā putrane paṇ kapaṭathī badhun sharīr ḍhāṅkīne dhavaḍāve chhe; parantu rātre gharanā pīṇḍārā १. मस्पृशन् विलम्ब्यमान घ । २. तन्नगर घ । ३. भविष्यतीति निःस्पृहत्वात् घ ।