26 ]
‘शास्ता’ आप्तः । ‘शास्ति’ शिक्षयति । कान् ? ‘सतः’ अविपर्यस्तादित्वेन समीचीनान् भव्यान् । किं शास्ति ? ‘हितं’ स्वर्गादितत्साधनं च सम्यग्दर्शनादिकं । किमात्मनः किंचित् फलमभिलषन्नसौ शास्तीत्याह — ‘अनात्मार्थं’ न विद्यते आत्मनोऽर्थः प्रयोजनं यस्मिन् शासनकर्मणि परोपकारार्थमेवासौ तान् शास्ति । ‘‘परोपकाराय सतां हि चेष्टितं’’ इत्यभिधानात् । स तथा शास्तीत्येतत् कुतोऽवगतमित्याह — ‘विना रागैः’ यतो लाभपूजाख्यात्यभिलाषलक्षणपरै रागैर्विना शास्ति ततोऽनात्मार्थं शास्तीत्यवसीयते । अस्यैवार्थस्य समर्थनार्थमाह — ध्वनन्नित्यादि । शिल्पिकरस्पर्शाद्वादककराभिघातान्मुरजो मदलो
anvayārtha : — [शास्ता ] hitopadeshī āpta bhagavān [अनात्मार्थं ] sva - prayojan vinā ane [रागैः विना ] rāg - dveṣh vinā [सतः ] bhavya jīvone [हितम् ] hitakārak [शास्ति ] upadesh de chhe; [यथा ] jem ke [शिल्पिकरस्पर्शात् ] shilpīnā hāthanā sparshathī [ध्वनन् ] vāgatun (avāj karatun) [मुरखः ] mr̥udaṅg [किम् ] shānī [अपेक्षते ] apekṣhā rākhe chhe? (kāī apekṣhā rākhatun nathī.)
ṭīkā : — ‘शास्ता’ eṭale āpta. ‘शास्ति’ upadeshe chhe, kone? ‘सतः’ viparīt mānyatādithī rahit hovāthī jeo samīchīn (samyagdraṣhṭi) chhe tevā bhavya jīvone; shun upadeshe chhe? ‘हितं’ svargādinā sādhanarūp samyagdarshanādikane. ‘shun potāne māṭe kāī phaḷanī ichchhā rākhīne teo upadesh kare chhe? te kahe chhe? ‘अनात्मार्थं’ nā, upadesh devānā kāryamān temane potānun kāī prayojan nathī. teo paropakārane arthe ja temane upadesh de chhe, evun kathan chhe ke — ‘‘परोपकाराय सतां हि चेष्टितम्’’ sant puruṣhonī cheṣhṭā paropakār māṭe ja hoy chhe. teo tevī rīte upadeshe chhe em kevī rīte jāṇyun? kahe chhe — विना रागैः kāraṇ ke teo potānā lābh, pūjā, khyāti, ādinī abhilāṣhā rūp rāg vinā upadeshe chhe. tethī ātmīy prayojan vinā teo upadeshe chhe, em nakkī thāy chhe. ā ja arthanun samarthan karavā kahe chhe. ‘ध्वनन्नित्यादि’ shilpīnā hāthanā sparshathī - vagāḍanāranā hāthanī thāpathī avāj karatun mr̥udaṅg shun potāne māṭe kāī apekṣhā rākhe chhe? kāī ja apekṣhā rākhatun nathī. ā artha chhe. jem mr̥udaṅg paropakār māṭe ja