टीका — यः प्रसिद्धः पर उत्कृष्ट आत्मा स एवाहं । योऽहं यः स्वसंवेदनेन प्रसिद्धोऽलमन्तरात्मा स परमः परमात्मा । ततो यतो मया सह परमात्मनोऽभेदस्ततोऽहमेव मया उपास्य आराध्यः । नान्यः कश्चिन्मयोपास्य इति स्थितिः । एवं स्वरूप एवाराध्याराधकभाव- व्यवस्था ।।३१।।
anvayArtha : — (यः) je (परमात्मा) paramAtmA chhe (सः एव) te ja (अहं) hun chhun, tathA (यः) je (अहं) hun chhun (सः) te (परमः) paramAtmA chhe; (ततः) tethI (अहं एव) hun ja (मया) mArA vaDe (उपास्यः) upAsavA yogya chhun, (कः चित् अन्यः न) bIjo koI (upAsya) nathI, (इति स्थितिः) evI vastusthiti chhe.
TIkA : je prasiddha par eTale utkRuShTa AtmA chhe te ja hun chhun. je hun – arthAt je svasamvedanathI prasiddha hun antarAtmA – te param eTale paramAtmA chhe. mArI sAthe paramAtmAno abhed chhe, tethI hun ja mArA vaDe upAsanA karavA yogya – ArAdhavA yogya chhun, bIjo koI mArA vaDe upAsavA yogya nathI. evI sthiti chhe – arthAt evun svarUp ja chhe – evI ArAdhya – ArAdhakanI vyavasthA chhe.
bhAvArtha : antarAtmA vichAre chhe ke, ‘‘mAro antarAtmA svasamvedanathI prasiddha chhe. vAstavamAn te arihant ane siddha samAn chhe arthAt paramAtmA chhe. tenI abhedapaNe upAsanA karavAthI hun pote ja paramAtmA thaI shakun tem chhun. mATe hun ja (mAro shuddhAtmA ja) mAre potAne upAsya chhun; bIjo koI upAsanA karavA yogya nathI. hun pote ja upAsya ane upAsak chhun.’
‘‘kharekhar arhantane dravyapaNe, guNapaNe ane paryAyapaNe jANe chhe te kharekhar AtmAne jANe chhe, kAraN ke bannemAn nishchayathI taphAvat nathI.’’1 1. je jANato arhantane guN, dravya ne paryayapaNe,