टीका — रागद्वेषादय एव कल्लोलास्तैरलोलमचञ्जलमकलुषं वा । यन्मनोजलं मन एव जलं मनोजलं यस्य मनोजलम् यन्मनोजलम् । स आत्मा । पश्यति । आत्मनस्तत्त्वमात्मनः स्वरूपम् । स तत्त्वम् । स आत्मदर्शी तत्त्वं परमात्मस्वरूपम् । नेतरो जनः (रागादिपरिणतः जनः) तत्त्वं न भवति ।।३५।।
khed pAmanArAone AtmasvarUpanI prAptino abhAv darshAvatAn kahe chhe ke —
anvayArtha : (यन्मनोजलम्) jenun manarUpI jal (रागद्वेषादिकल्लोलैः) rAg – dveShAdi tarangothI (अलोलं) chanchal thatun nathI, (सः) te (आत्मनः तत्त्वं) AtmAnA yathArtha svarUpane (पश्यति) dekhe chhe – anubhave chhe. (तत् तत्त्वं) te Atma – tattvane (इतरः जनः) bIjo mANas – rAg – dveShAdithI Akulit chittavALo mANas (न पश्यति) dekhI shakato nathI.
TIkA : rAgadveShAdi je kallolo (tarango) chhe, tenAthI alol – achanchal – akaluSh jenun manarUpI jal chhe [ – man e ja jal te manojal, – jenun manojal chhe – ] te AtmA, AtmAnA tattvane eTale paramAtmasvarUpane dekhe chhe (anubhave chhe,) arthAt [te tattvane] te eTale AtmadarshI tattvane eTale paramAtmasvarUpane (anubhave chhe,) bIjo koI jan arthAt rAgAdipariNat anya [अनात्मदर्शी] jan tattvane anubhavI shakato nathI.
bhAvArtha : jenun man rAgadveShAdi vikalpothI Akulit – chalit thatun nathI te AtmAnA yathArtha svarUpane – paramAtmasvarUpane anubhave chhe; bIjo koI rAgadveShAdithI Akulit – anAtmadarshI jan tene anubhavI shakato nathI.
jem tarangothI UchhaLatA pANImAn andar rahelI vastu dekhAtI nathI, tem rAg – dveShAdirUp tarangothI – vikalpothI chanchal banelA manarUpI jalamAn arthAt gnAnajalamAn Atma – tattva dekhAtun nathI. nirvikalpa dashAmAn ja Atma – darshan thAy chhe; saviklpa dashAmAn AtmAnubhav thato nathI.