टीका — यत्रात्मीये परकीये वा काये । शरीरे इन्द्रियविषयसङ्घाते । मुनेः प्रेम स्नेहः । ततः कायात्प्रच्याव्य व्यावर्त्य । देहिनं आत्मानम् । कया ? बुद्धया विवेकज्ञानेन । पश्चात्तदुत्तमे काये तस्माद् प्रागुक्तकायादुत्तमे चिदानन्दमये । काये आत्मस्वरूपे । योजयेत् । कया कृत्वा ? बुद्धया potAnun svarUp mAnato nathI. tene to potAnA svarUp taraph ja draShTi chhe. te asthiratAnA rAg – dveShane TALavA mATe chaitanyasvabhAvanI ja bhAvanA bhAve chhe.
mATe AchArya samyagdraShTione uddeshI kahe chhe ke – jyAre chAritranI nabaLAIthI rAg – dveShAdi vikArI vRuttionun utthAn thAy, tyAre AtmasvarUpanI bhAvanA karavI. tenAthI vRuttio shAnta thaI jashe. rAg – dveShAdinA shaman mATe shuddhAtmAnI bhAvanA – e ek rAmabAN upAy chhe. 39.
have rAg – dveShanA viShayane tathA vipakShane darshAvatAn kahe chhe —
anvayArtha : (यत्र काये) sharIramAn (मुनेः) munine – antarAtmAne (प्रेम) prem hoy (ततः) tenAthI eTale sharIrAdithI (बुद्धया) bhed – vignAn dvArA (देहिनम्) AtmAne (प्रच्याव्य) vyAvRutta karIne – pAchho haThAvIne (तदुत्तमे काये) tenAthI uttam chidAnand kAyamAn – AtmasvarUpamAn (योजयेत्) lagAvavo. em karavAthI (प्रेम नश्यति) bAhya sharIr ane indriy – viShayo taraphano prem (rAgano vikalpa) nAsh pAme chhe.
TIkA : jyAn potAnI vA pArakI kAyamAn eTale sharIramAn – arthAt indriy – viShayanA samUhamAn munino prem – sneh hoy, tyAnthI eTale sharIrathI dehIne eTale AtmAne vyAvRutta karIne – pAchho vALIne, – shA vaDe? buddhi vaDe – vivekagnAn vaDe, pachhI uttam kAyamAn – arthAt agAu kahelI kAy karatAn uttam kAyamAn – chidAnandamay kAyamAn eTale Atma – svarUpamAn tene (premane) joDavo. shA vaDe karIne? buddhi vaDe – antadraShTivaDe. pachhI shun thAy chhe? prem nAsh pAme chhe eTale sharIr pratyeno prem raheto nathI.