यस्य तु संसारावस्थायां जीवस्य वर्णादितादात्म्यमस्तीत्यभिनिवेशस्तस्य तदानीं स जीवो रूपित्वमवश्यमवाप्नोति । रूपित्वं च शेषद्रव्यासाधारणं कस्यचिद्द्रव्यस्य लक्षणमस्ति । ततो रूपित्वेन लक्ष्यमाणं यत्किञ्चिद्भवति स जीवो भवति । रूपित्वेन लक्ष्यमाणं पुद्गलद्रव्यमेव भवति । एवं पुद्गलद्रव्यमेव स्वयं जीवो भवति, न पुनरितरः कतरोऽपि । तथा च सति, मोक्षावस्थायामपि नित्यस्वलक्षणलक्षितस्य द्रव्यस्य सर्वास्वप्यवस्थास्वनपायित्वादनादिनिधनत्वेन पुद्गलद्रव्यमेव स्वयं जीवो भवति, न पुनरितरः कतरोऽपि । तथा च सति, तस्यापि पुद्गलेभ्यो भिन्नस्य
gAthArtha — [अथ] athavA jo [तव] tAro mat em hoy ke [ संसारस्थानां जीवानां ] sansAramAn sthit jIvone ja [वर्णादयः] varNAdik (tAdAtmyasvarUpe) [भवन्ति] chhe, [ तस्मात् ] to te kAraNe [संसारस्थाः जीवाः] sansAramAn sthit jIvo [रूपित्वम् आपन्नाः] rUpIpaNAne pAmyA; [एवं] em thatAn, [तथालक्षणेन] tevun lakShaN to (arthAt rUpIpaNun lakShaN to) pudgaladravyanun hovAthI, [मूढमते] he mUDhabuddhi! [पुद्गलद्रव्यं] pudgaladravya te ja [जीवः] jIv Tharyun [च] ane (mAtra sansAr- avasthAmAn ja nahi paN) [निर्वाणम् उपगतः अपि] nirvAN pAmye paN [पुद्गलः] pudgal ja [जीवत्वं] jIvapaNAne [प्राप्तः] pAmyun!
TIkA — vaLI, sansAr-avasthAmAn jIvane varNAdibhAvo sAthe tAdAtmyasambandh chhe evo jeno abhiprAy chhe, tenA matamAn sansAr-avasthA vakhate te jIv avashya rUpIpaNAne pAme chhe; ane rUpIpaNun to koI dravyanun, bAkInAn dravyothI asAdhAraN evun lakShaN chhe. mATe rUpIpaNA(lakShaN)thI lakShit (lakShyarUp thatun, oLakhAtun) je kAI hoy te jIv chhe. rUpIpaNAthI lakShit to pudgaladravya ja chhe. e rIte pudgaladravya ja pote jIv chhe, paN te sivAy bIjo koI jIv nathI. Am thatAn, mokSha-avasthAmAn paN pudgaladravya ja pote jIv (Thare) chhe, paN te sivAy bIjo koI jIv (Tharato) nathI; kAraN ke sadAy potAnA svalakShaNathI lakShit evun dravya badhIye avasthAomAn hAni athavA ghasAro nahi pAmatun hovAthI anAdi- anant hoy chhe. Am thavAthI, tenA matamAn paN (arthAt sansAr-avasthAmAn ja jIvanun varNAdi sAthe tAdAtmya mAnanAranA matamAn paN); pudgalothI bhinna evun koI jIvadravya nahi
118