kahAnajainashAstramALA ]
जीवस्य स्याद् ज्ञाननिर्वृत्त एव ।
एषोऽभावः सर्वभावास्रवाणाम् ।।११४।।
kAraN nathI; mULathI kapAyelA vRukShanAn lIlAn pAndaDAn jevI te prakRitio shIghra sukAvAyogya chhe.
have, ‘je gnAnamay bhAv chhe te ja bhAvAsravano abhAv chhe’ evA arthanun kaLasharUp kAvya kahe chhe —
shlokArtha — [ जीवस्य ] jIvane [ यः ] je [ रागद्वेषमोहैः बिना ] rAgadveShamoh vagarano, [ ज्ञाननिर्वृत्तः एव भावः ] gnAnathI ja rachAyelo bhAv [ स्यात् ] chhe ane [ सर्वान् द्रव्यकर्मास्रव-ओघान् रुन्धन् ] je sarva dravyakarmanA AsravanA thokane (arthAt jaththAbandh dravyakarmanA pravAhane) rokanAro chhe, [ एषः सर्व-भावास्रवाणाम् अभावः ] te (gnAnamay) bhAv sarva bhAvAsravanA abhAvasvarUp chhe.
bhAvArtha — mithyAtva rahit bhAv gnAnamay chhe. te gnAnamay bhAv rAgadveShamoh vagarano chhe ane dravyakarmanA pravAhane rodhanAro chhe; tethI te bhAv ja bhAv-AsravanA abhAvasvarUp chhe.
sansAranun kAraN mithyAtva ja chhe; tethI mithyAtvasambandhI rAgAdikano abhAv thatAn, sarva bhAvAsravano abhAv thayo em ahIn kahyun. 114.
have, gnAnIne dravyAsravano abhAv chhe em batAve chhe —
gAthArtha — [ तस्य ज्ञानिनः ] te gnAnIne [ पूर्वनिबद्धाः तु ] pUrve bandhAyelA [ सर्वे अपि ]