kahAnajainashAstramALA ]
सम्पन्नान् विषयान् सेवमानोऽपि रागादिभावानामभावेन विषयसेवनफलस्वामित्वाभावाद- सेवक एव, मिथ्यादृष्टिस्तु विषयानसेवमानोऽपि रागादिभावानां सद्भावेन विषयसेवनफलस्वामि- त्वात्सेवक एव ।
स्वं वस्तुत्वं कलयितुमयं स्वान्यरूपाप्तिमुक्त्या ।
स्वस्मिन्नास्ते विरमति परात्सर्वतो रागयोगात् ।।१३६।।
udayathI prApta thayelA viShayone sevato hovA chhatAn rAgAdibhAvonA abhAvane lIdhe viShayasevananA phaLanun svAmIpaNun nahi hovAthI asevak ja chhe (arthAt sevanAro nathI) ane mithyAdraShTi viShayone nahi sevato hovA chhatAn rAgAdibhAvonA sadbhAvane lIdhe viShayasevananA phaLanun svAmIpaNun hovAthI sevak ja chhe.
bhAvArtha — koI sheThe potAnI dukAn par koIne nokar rAkhyo. dukAnano badho vepAr- vaNaj — kharIdavun, vechavun vagere sarva kAmakAj — nokar kare chhe topaN te vepArI nathI kAraN ke te vepArano ane vepAranA lAbh-nukasAnano svAmI nathI; te to mAtra nokar chhe, sheThano karAvyo badhun kAmakAj kare chhe. je sheTh chhe te vepAr sambandhI kAI kAmakAj karato nathI, gher besI rahe chhe topaN te vepArano ane vepAranA lAbh-nukasAnano dhaNI hovAthI te ja vepArI chhe. A draShTAnt samyagdraShTi ane mithyAdraShTi par ghaTAvI levun. jem nokar vepAr karanAro nathI tem samyagdraShTi viShay sevanAro nathI, ane jem sheTh vepAr karanAro chhe tem mithyAdraShTi viShay sevanAro chhe.
have AgaLanI gAthAonI sUchanAnun kAvya kahe chhe —
shlokArtha — [ सम्यग्दृष्टेः नियतं ज्ञान-वैराग्य-शक्तिः भवति ] samyagdraShTine niyamathI gnAn ane vairAgyanI shakti hoy chhe; [ यस्मात् ] kAraN ke [ अयं ] te (samyagdraShTi jIv) [ स्व-अन्य- रूप-आप्ति-मुक्त्या ] svarUpanun grahaN ane parano tyAg karavAnI vidhi vaDe [ स्वं वस्तुत्वं कलयितुम् ] potAnA vastutvano (yathArtha svarUpano) abhyAs karavA mATe, [ इदं स्वं च परं ] ‘ A sva chhe (arthAt AtmasvarUp chhe) ane A par chhe ’ [ व्यतिकरम् ] evo bhed [ तत्त्वतः ] paramArthe [ ज्ञात्वा ] jANIne [ स्वस्मिन् आस्ते ] svamAn rahe chhe ( – Take chhe) ane [ परात् रागयोगात् ]