kahAnajainashAstramALA ]
परजीवानहं जीवयामि, परजीवैर्जीव्ये चाहमित्यध्यवसायो ध्रुवमज्ञानम् । स तु यस्यास्ति सोऽज्ञानित्वान्मिथ्याद्रष्टिः, यस्य तु नास्ति स ज्ञानित्वात् सम्यग्द्रष्टिः ।
कथमयमध्यवसायोऽज्ञानमिति चेत् —
gAthArtha — [यः] je jIv [मन्यते] em mAne chhe ke [जीवयामि] hun par jIvone jivADun chhun [च] ane [परैः सत्त्वैः] par jIvo [जीव्ये च] mane jivADe chhe, [सः] te [मूढः] mUDh ( – mohI) chhe, [अज्ञानी] agnAnI chhe, [तु] ane [अतः विपरीतः] AnAthI viparIt (arthAt je Avun nathI mAnato, AnAthI UlaTun mAne chhe) te [ज्ञानी] gnAnI chhe.
TIkA — ‘par jIvone hun jivADun chhun ane par jIvo mane jivADe chhe’ evo adhyavasAy dhruvapaNe ( – atyant chokkas) agnAn chhe. te adhyavasAy jene chhe te jIv agnAnIpaNAne lIdhe mithyAdraShTi chhe; ane jene te adhyavasAy nathI te jIv gnAnIpaNAne lIdhe samyagdraShTi chhe.
bhAvArtha — ‘par mane jivADe chhe ane hun parane jivADun chhun’ em mAnavun te agnAn chhe. jene e agnAn chhe te mithyAdraShTi chhe; jene e agnAn nathI te samyagdraShTi chhe.
have pUchhe chhe ke A (jIvanano) adhyavasAy agnAn kaI rIte chhe? teno uttar kahe chhe —