kahAnajainashAstramALA ]
परजीवानहं दुःखितान् सुखितांश्च करोमि, परजीवैर्दुःखितः सुखितश्च क्रियेऽहमित्य- ध्यवसायो ध्रुवमज्ञानम् । स तु यस्यास्ति सोऽज्ञानित्वान्मिथ्याद्रष्टिः, यस्य तु नास्ति स ज्ञानित्वात् सम्यग्द्रष्टिः ।
dukh-sukh karavAnA adhyavasAyanI paN A ja gati chhe em have kahe chhe —
gAthArtha — [यः] je [इति मन्यते] em mAne chhe ke [आत्मना तु] mArA potAthI [सत्त्वान्] hun (par) jIvone [दुःखितसुखितान्] dukhI-sukhI [करोमि] karun chhun, [सः] te [मूढः] mUDh ( – mohI) chhe, [अज्ञानी] agnAnI chhe, [तु] ane [अतः विपरीतः] AnAthI viparIt te [ज्ञानी] gnAnI chhe.
TIkA — ‘par jIvone hun dukhI tathA sukhI karun chhun ane par jIvo mane dukhI tathA sukhI kare chhe’ evo adhyavasAy dhruvapaNe agnAn chhe. te adhyavasAy jene chhe te jIv agnAnIpaNAne lIdhe mithyAdraShTi chhe; ane jene te adhyavasAy nathI te jIv gnAnIpaNAne lIdhe samyagdraShTi chhe.
bhAvArtha — ‘hun par jIvone sukhI-dukhI karun chhun ane par jIvo mane sukhI-dukhI kare chhe’ em mAnavun te agnAn chhe. jene e agnAn chhe te mithyAdraShTi chhe; jene e agnAn nathI te gnAnI chhe — samyagdraShTi chhe.
have pUchhe chhe ke A adhyavasAy agnAn kaI rIte chhe? teno uttar kahe chhe —