kahAnajainashAstramALA ]
यो हि परात्मनोर्नियतस्वलक्षणविभागपातिन्या प्रज्ञया ज्ञानी स्यात्, स खल्वेकं चिन्मात्रं भावमात्मीयं जानाति, शेषांश्च सर्वानेव भावान् परकीयान् जानाति । एवं च जानन् कथं परभावान्ममामी इति ब्रूयात् ? परात्मनोर्निश्चयेन स्वस्वामिसम्बन्धस्यासम्भवात् । अतः सर्वथा चिद्भाव एव गृहीतव्यः, शेषाः सर्वे एव भावाः प्रहातव्या इति सिद्धान्तः ।
gAthArtha — [सर्वान् भावान्] sarva bhAvone [परकीयान्] pArakA [ज्ञात्वा] jANIne [कः नाम बुधः] koN gnAnI, [आत्मानम्] potAne [शुद्धम्] shuddha [जानन्] jANato thako, [इदम् मम] ‘A mArun chhe’ ( – ‘A bhAvo mArA chhe’) [इति च वचनम्] evun vachan [भणेत्] bole?
TIkA — je (puruSh) paranA ane AtmAnA niyat svalakShaNonA vibhAgamAn paDanArI pragnA vaDe gnAnI thAy, te kharekhar ek chinmAtra bhAvane potAno jANe chhe ane bAkInA sarva bhAvone pArakA jANe chhe. Avun jANato thako (te puruSh) parabhAvone ‘A mArA chhe’ em kem kahe? (na ja kahe;) kAraN ke parane ane potAne nishchayathI svasvAmisambandhano asambhav chhe. mATe, sarvathA chidbhAv ja (ek) grahaN karavAyogya chhe, bAkInA samasta bhAvo chhoDavAyogya chhe — evo siddhAnt chhe.
bhAvArtha — lokamAn paN e nyAy chhe ke — je subuddhi hoy, nyAyavAn hoy, te paranAn dhanAdikane potAnAn na kahe. tevI ja rIte je samyaggnAnI chhe, te samasta paradravyone potAnAn karato nathI, potAnA nijabhAvane ja potAno jANI grahaN kare chhe.
have A arthanun kaLasharUp kAvya kahe chhe —